Budhova stopa: Environmentálne dejiny Ázie

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje podnetné skúmanie vývoja budhizmu a jeho prepojenia s politikou a etikou, pričom ponúka kritický pohľad na jeho históriu a vplyv na životné prostredie.

Úvodné kapitoly poskytujú jasný a presvedčivý prehľad vývoja budhistického myslenia. Autor predkladá šokujúce a brilantné poznatky, ktoré spochybňujú zaužívané chápanie. Kniha nabáda k hlbšiemu zamysleniu a výskumu vzťahu medzi duchovnými presvedčeniami a ekologickými otázkami.

Niektorých čitateľov môže znepokojiť kritika historickej cesty budhizmu, najmä pokiaľ ide o jeho násilné a environmentálne deštruktívne aspekty.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Buddha's Footprint: An Environmental History of Asia

Obsah knihy:

Oprava súčasnej predstavy, že budhizmus bol vždy ekologickým náboženstvom

V súčasnej populárnej predstavivosti sa budhizmus často chápe ako náboženstvo, ktoré sa neodmysliteľne zaoberá životným prostredím. Dharma, názov, ktorý budhisti dávajú budhistickému učeniu, hovorí, že všetky veci sú navzájom prepojené. Budhisti sú preto vnímaní ako ľudia, ktorí zo záujmu o celkové životné prostredie rozširujú svoj súcit okrem ľudí a zvierat aj na rastliny a samotnú zem. Johan Elverskog v knihe Budhova stopa tvrdí, že skutočnú povahu Dharmy môžeme vidieť len vtedy, keď sa zbavíme tohto súčasného obrazu budhizmu ako čisto asketickej a apolitickej tradície kontemplácie. Podľa Elverskoga je budhizmus v skutočnosti expanzívny náboženský a politický systém založený na vytváraní bohatstva prostredníctvom využívania prírodných zdrojov.

Elverskog skúma expanziu budhizmu v Ázii v období od roku 500 pred n. l. do roku 1500 n. l., keď budhistické inštitúcie vznikali od Iránu a Azerbajdžanu na západe, cez Kazachstan a Sibír na severe, Japonsko na východe až po Srí Lanku a Indonéziu na juhu. Skúma teológiu prosperity, ktorá je základom Dharmy a ktorá vyhlásila bohatstvo za znak dobrej karmy a prostriedok, ktorým sa dalo pozdvihnúť duchovné postavenie prostredníctvom darov odkázaných budhistickým inštitúciám. Ukazuje, ako táto biblická tradícia viedla budhistov k tomu, aby sa usilovali o bohatstvo a moc v celej Ázii a využívali ľudí aj životné prostredie.

Elverskog ukazuje spôsoby, akými budhistická expanzia nielenže znamenala nahradenie miestnych bohov a mýtov mýtmi Dharmy - ako to bolo v prípade kresťanstva a islamu - ale tiež zásadne zmenila predchádzajúce sociálne a politické štruktúry a siete hospodárskej výmeny. V knihe Budhova stopa sa tvrdí, že inštitucionalizácia Dharmy bola úzko spojená s poľnohospodárskou expanziou, ťažbou zdrojov, odlesňovaním, urbanizáciou a monumentalizáciou samotného budhizmu.