The Fight for Life: The Medical Services in the Gallipoli Campaign 1915-16
Táto práca sa zaoberá vývojom zdravotníckych služieb bezprostredne pred Veľkou vojnou a ich účasťou na neúspešnej kampani na Gallipoli v roku 1915. Zdravotnícke služby boli pre celú operáciu kľúčové, ale plánovanie ich účasti bolo neskoré a nedostatočné a zdravotnícke služby boli počas konfliktu aj po ňom podrobené značnej kritike. Cieľom tejto práce je preskúmať skutočné kroky pri plánovaní kampane a prácu, ktorú vykonali zdravotnícke služby v jednotlivých fázach kampane. Práca zdravotníkov v každej fáze evakuácie ranených sa posudzuje spolu s významom ošetrovateľskej starostlivosti na nemocničných lodiach a v základných nemocniciach. Na začiatku kampane boli obete najmä z bojov, ale ako sa kampaň vyvíjala, pribúdali chorí na choroby ako úplavica a črevná horúčka. Veľká časť z nich súvisela so zlými hygienickými podmienkami, nedostatkom vody a všadeprítomnými muchami. Príčiny týchto chorôb sa skúmajú a posudzujú vo svetle celkového nedostatočného úspechu počiatočných vylodení, ktorý zabránil bežnejšiemu rozvoju hygieny, odpočinkových táborov a základných nemocníc. Rozvoj základných nemocníc sa posudzuje v súvislosti s rastúcim počtom obetí prichádzajúcich z bojiska a podrobne sa rozoberá rozvoj takýchto nemocníc v Egypte a neskôr na Malte.
V počiatočnom plánovaní takýchto nemocníc sa podcenili počty obetí, čo bolo tiež priamym dôsledkom neúspechu prvej fázy kampane. Využívanie nemocničných lodí na prepravu ranených sa skúma spolu s často kritizovaným využívaním transportov alebo "čiernych lodí" na ten istý účel. Tieto lode boli dôležitým článkom pri liečbe zranených a chorých na polostrove a v mnohých prípadoch boli nútené fungovať ako plávajúce stanice na odstraňovanie zranení, pretože ich personál ošetroval tisíce zranených, pričom niektoré z nich previezol do nemocníc na Lemnose a Imbrose predtým, ako zamierili do základných nemocníc v Alexandrii, Káhire alebo na Malte. Dôležitosť ošetrovateľskej starostlivosti na týchto lodiach sa posudzuje pomerne podrobne, keďže zdravotné sestry sa snažili zvládnuť nepriaznivé podmienky nedostatku vybavenia, potravín a príliš často aj nedostatku vody. Zimné búrky sa posudzujú zo zdravotníckeho hľadiska, pretože tieto búrky pridali veľký stres systému, ktorý pracoval na zvládaní každodenných obetí vznikajúcich na polostrove. Zranenia spôsobené snehovou búrkou takmer preťažili preťaženú službu. Uvažuje sa o úlohe, ktorú zohrali zdravotnícke služby pri evakuácii polostrova, a nemožno preceňovať organizáciu potrebnú na odstránenie zranených počas prípravy na evakuáciu.
Na záver sa uvádza krátka analýza zistení Dardanelskej komisie, ktoré sa týkajú zdravotníckych služieb.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)