Hodnotenie:
Biokapitál od Kaushika Sundera Rajana je hlbokým skúmaním biotechnologického priemyslu cez prizmu marxistickej ekonómie a foucaultovských sociálnych teórií. Autor poskytuje hĺbkovú etnografickú analýzu biotechnologických postupov v USA a Indii a odhaľuje, ako sa kapitalizmus vyvíja spolu s biotechnologickou revolúciou. V knihe sa rozoberajú súčasné otázky, ako sú vlastnícke práva, verejno-súkromné partnerstvá a vzťah medzi biotechnológiou a politickou mocou, čím sa kniha stáva významným príspevkom do diskurzu o biopolitike a biokapitáli.
Výhody:Kniha ponúka sofistikovanú a komplexnú analýzu biotechnologického priemyslu; poukazuje na súvislosti medzi kultúrnymi, ekonomickými a politickými faktormi, ktoré formujú vedy o živej prírode. Čitatelia ocenia autorove odborné znalosti a etnografický prístup, ktorý obohacuje chápanie biokapitálu ako modernej formy kapitalizmu. Kniha slúži aj ako inšpirácia pre ostatných, ktorí sa venujú podobnému výskumu.
Nevýhody:Pre niektorých čitateľov môže byť akademický jazyk a teoretické rámce náročné, čo môže obmedziť prístupnosť. Rozsiahle zameranie na marxistické a foucaultovské teórie nemusí nájsť odozvu u všetkých poslucháčov, najmä u tých, ktorí hľadajú praktické aplikácie diskutovaných konceptov.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Biocapital: The Constitution of Postgenomic Life
Biokapitál je významným teoretickým príspevkom k vedeckým štúdiám a politickej ekonómii. Kaushik Sunder Rajan, ktorý svoju analýzu založil na etnografii genomického výskumu a trhu s vývojom liekov v Spojených štátoch a Indii, tvrdí, že súčasné biotechnológie, ako je genomika, možno chápať len vo vzťahu k ekonomickým trhom, v rámci ktorých vznikajú.
Sunder Rajan vykonal terénny výskum v biotechnologických laboratóriách a v malých začínajúcich spoločnostiach v Spojených štátoch (najmä v oblasti Sanfranciského zálivu) a v Indii (najmä v Naí Dillí, Hajdarábáde a Bombaji) počas piatich rokov v období rokov 1999 až 2004. Na základe svojho výskumu s vedcami, podnikateľmi, investormi rizikového kapitálu a tvorcami politiky porovnáva vývoj liekov v týchto dvoch krajinách, pričom skúma postupy a ciele výskumu, mechanizmy financovania, príslušné vládne nariadenia a humbuk a marketing okolo sľubných nových technológií. V tomto procese osvetľuje globálny tok myšlienok, informácií, kapitálu a ľudí spojených s biotechnologickými iniciatívami.
Sunder Rajan sa vo svojej etnografii opiera o teoreticky prepracované skúmanie toho, ako súčasný svet formuje spojenie biotechnológií a trhových síl, čo nazýva technovedeckým kapitalizmom. Marxovské teórie hodnoty spája s foucaultovským poňatím biopolitiky a sleduje, ako sa vedy o živej prírode stali koncom dvadsiateho a začiatkom dvadsiateho prvého storočia významnými producentmi ekonomickej a epistemickej hodnoty.
