Hodnotenie:
Kniha Kaushika Sundera Rajana „Biokapitál“ poskytuje komplexnú analýzu biotechnologického priemyslu etnografickou optikou a porovnáva postupy v USA a Indii. Skúma, ako biokapitál predstavuje novú formu kapitalizmu, v ktorej je biologický život komodifikovaný a prepojený s informačnými vedami. Kniha kritizuje neoliberalizmus a osvetľuje boje o vlastníctvo a etické problémy v biotechnológiách.
Výhody:Kniha ponúka sofistikovanú interdisciplinárnu perspektívu, v ktorej sa miešajú marxistické a foucaultovské teórie s etnografickými štúdiami z reálneho sveta. Poskytuje cenné poznatky o vyvíjajúcej sa povahe kapitalizmu cez prizmu biotechnológií a ilustruje vplyv kultúrnych a ekonomických síl v americkom aj indickom kontexte. Rozprávanie je veľmi prenikavé a poučné pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o priesečníky biopolitiky, ekonomiky a vied o živej prírode.
Nevýhody:Niektorí čitatelia môžu považovať teoretické aspekty za zložité a hutné, potenciálne náročné pre tých, ktorí nie sú dobre zorientovaní v marxistických alebo foucaultovských rámcoch. Empirická báza sa môže miestami zdať roztiahnutá a spoliehanie sa na etnografiu na viacerých miestach hrozí, že sa zmení skôr na menej podstatné pozorovania než na hĺbkovú analýzu. Okrem toho niekedy tajnostkárska povaha podnikového prostredia obmedzuje hĺbku etnografického zapojenia.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Biocapital: The Constitution of Postgenomic Life
Biokapitál je významným teoretickým príspevkom k vedeckým štúdiám a politickej ekonómii. Kaushik Sunder Rajan, ktorý svoju analýzu založil na etnografii genomického výskumu a trhu s vývojom liekov v Spojených štátoch a Indii, tvrdí, že súčasné biotechnológie, ako je genomika, možno chápať len vo vzťahu k ekonomickým trhom, v rámci ktorých vznikajú.
Sunder Rajan vykonal terénny výskum v biotechnologických laboratóriách a v malých začínajúcich spoločnostiach v Spojených štátoch (najmä v oblasti Sanfranciského zálivu) a v Indii (najmä v Naí Dillí, Hajdarábáde a Bombaji) počas piatich rokov v období rokov 1999 až 2004. Na základe svojho výskumu s vedcami, podnikateľmi, investormi rizikového kapitálu a tvorcami politiky porovnáva vývoj liekov v týchto dvoch krajinách, pričom skúma postupy a ciele výskumu, mechanizmy financovania, príslušné vládne nariadenia a humbuk a marketing okolo sľubných nových technológií. V tomto procese osvetľuje globálny tok myšlienok, informácií, kapitálu a ľudí spojených s biotechnologickými iniciatívami.
Sunder Rajan sa vo svojej etnografii opiera o teoreticky prepracované skúmanie toho, ako súčasný svet formuje spojenie biotechnológií a trhových síl, čo nazýva technovedeckým kapitalizmom. Marxovské teórie hodnoty spája s foucaultovským poňatím biopolitiky a sleduje, ako sa vedy o živej prírode stali koncom dvadsiateho a začiatkom dvadsiateho prvého storočia významnými producentmi ekonomickej a epistemickej hodnoty.
