Hodnotenie:
Kniha Roberta K. Brighama „Reckless“ kriticky skúma úlohu Henryho Kissingera pri rokovaniach o vojne vo Vietname a tvrdí, že Kissingerovo zlé diplomatické riadenie predĺžilo konflikt a viedlo k značným stratám na životoch. Hoci kniha prináša nové poznatky z archívneho výskumu, štýl písania sa považuje za hutný a akademický, čo ju robí náročnou pre bežných čitateľov. Celkovo je kniha vnímaná ako dôkladný, dobre preskúmaný, ale pochmúrny opis tragickej epizódy v dejinách USA.
Výhody:Kniha je dobre preskúmaná a čerpá z novo dostupných archívnych dokumentov, pričom poskytuje hlboký pohľad na Kissingerovu politiku a konanie týkajúce sa Vietnamu. Bola ocenená pre svoj informatívny obsah a považuje sa za cenný zdroj informácií pre tých, ktorí sa zaujímajú o zahraničnú politiku USA a historické analýzy.
Nevýhody:Mnohí čitatelia považovali štýl písania za hutný, suchý a náročný na zapracovanie, pričom ho často prirovnávali skôr k učebnici ako k historickému príbehu. Okrem toho niektorí kritizujú zaujatý pohľad autora voči Kissingerovi, pričom naznačujú, že môže zatieniť vyváženejší pohľad.
(na základe 26 čitateľských recenzií)
Reckless: Henry Kissinger and the Tragedy of Vietnam
Úloha Henryho Kissingera vo vietnamskej vojne predĺžila americkú tragédiu a odsúdila vládu Južného Vietnamu na zánik
Americká vojna vo Vietname sa skončila v roku 1973 po ôsmich rokoch bojov, krviprelievania a strát. Podmienky prímeria, ktoré ukončilo vojnu, však boli v podstate totožné s tými, ktoré boli ponúknuté Nixonovej administratíve štyri roky predtým. Tieto štyri roky stáli Ameriku a Vietnam tisíce životov a miliardy dolárov a boli priamym výsledkom údajného hlavného plánu najdôležitejšieho hlasu americkej zahraničnej politiky: Henryho Kissingera.
Na základe novo dostupných archívnych materiálov z Nixonovej prezidentskej knižnice, Kissingerových osobných dokumentov a materiálov z archívov vo Vietname Robert K. Brigham prebíja mýtus o Kissingerovi ako neomylnom majstrovi. Namiesto toho vytvára portrét unáhleného, oportunistického a sugestívneho politika. Kissingerovo konanie poháňali osobné politické súperenie, vnútropolitická klíma a strategický zmätok. Neexistoval žiadny veľký hlavný plán alebo Bismarckova teória, ktorá by podporovala spôsob, akým USA pokračovali vo vojne alebo viedli mierové rokovania. Jej dĺžka sa zdvojnásobila len kvôli egu a zlému úsudku jednej osobnosti.
Táto vzdialená tragédia, umocnená Kissingerovým konaním, navždy zmenila obe krajiny. Teraz možno prvýkrát vidíme celý rozsah tejto tragédie a machinácie, ktoré ju podnietili.