Hodnotenie:
George Farah v knihe No Debate kritizuje systém prezidentských diskusií v Spojených štátoch a tvrdí, že sú prísne kontrolované dvoma hlavnými stranami s cieľom vylúčiť alternatívne hlasy a dôležité témy. Kniha poskytuje dôkladné preskúmanie histórie a fungovania Komisie pre prezidentské debaty a poukazuje na potrebu reformy, ktorá by zvýšila transparentnosť a inkluzívnosť volebného procesu.
Výhody:Kniha predstavuje dobre preskúmaný a presvedčivý argument proti súčasnému systému diskusií s jasnou dokumentáciou a príkladmi. Je oceňovaná pre svoju stručnosť a jasnosť, pričom poskytuje pohľad na manipuláciu systému dvoch strán. Farah ponúka uskutočniteľné alternatívy reformy a zaujme čitateľov zábavnými anekdotami. Mnohí čitatelia ju považujú za potrebné a oči otvárajúce čítanie na pochopenie americkej demokracie.
Nevýhody:Niektorí recenzenti mali pocit, že Farahove argumenty boli občas príliš rozťahané alebo príliš zaujaté proti systému dvoch strán. Objavili sa zmienky o tom, že kniha sa spolieha na negatívne vykreslenie subjektov organizujúcich diskusiu, ktoré sa niektorým môže zdať jednostranné. Niekoľko čitateľov poznamenalo, že hoci je kniha informatívna, niekedy môže pôsobiť pesimisticky, pokiaľ ide o vyhliadky na zmenu.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
No Debate: How the Republican and Democratic Parties Secretly Control the Presidential Debates
Prezidentské debaty, ktoré vysielajú desiatky miliónov Američanov, sú politickým Super Bowlom. Dobrý výkon pred kamerami môže uchádzača posunúť do popredia, zatiaľ čo prešľap znamená národnú hanbu a môže zničiť kandidatúru.
Malý priestor na chybu viedol obe hlavné strany k tomu, aby sa snažili - a pod záštitou dvojstrannej Komisie pre prezidentské debaty aj dosiahli - prísnu kontrolu prostredníctvom scenárov, prísnych časových limitov a vylúčenia kandidátov tretích strán. V knihe No Debate autor a lobista George Farah tvrdí, že tieto zinscenované prednesy sú výsmechom slobodných a spravodlivých prezidentských volieb. Táto kniha s naliehavosťou a jasnosťou analyzuje históriu prezidentských debát, vplyv debát od nástupu televízie, úlohu Ligy žien voličiek, antidemokratickú činnosť CPD a konkrétne spôsoby, akými sa republikáni a demokrati dohodli, aby zo samotných debát odstránili všetku spontánnosť.
Autor uvádza úplné znenie doteraz nezverejneného tajného dokumentu medzi republikánmi a demokratmi, ktorý odhaľuje, do akej miery tieto dve strany - nie CPD - určujú podmienky diskusií. V záverečnej kapitole Farah predkladá presvedčivú stratégiu na obnovenie prezidentských debát ako nestraníckych, nepísaných, verejných podujatí, ktoré pomáhajú občanom - nie korporáciám alebo manažérom kampaní - rozhodovať o tom, kto bude viesť Biely dom.