Hodnotenie:
George Farah v knihe No Debate kriticky skúma proces prezidentských diskusií a tvrdí, že ho kontrolujú dve hlavné strany s cieľom udržať úzky okruh politických diskusií, ktoré vylučujú kandidátov tretích strán a skutočné problémy. Autor poskytuje podrobnú analýzu Komisie pre prezidentské debaty, odhaľuje jej dvojstranícky charakter a manipulácie, ktoré sa odohrávajú v zákulisí. Čitatelia oceňujú knihu pre jej stručné podanie a podpornú dokumentáciu, niektorí sa však domnievajú, že niektoré argumenty sú prehnané.
Výhody:Kniha je dobre spracovaná, predstavuje presvedčivú kritiku systému dvoch strán v Amerike a poukazuje na manipuláciu prezidentských debát. Ponúka jasnú dokumentáciu a príklady toho, ako sú debaty organizované s cieľom vylúčiť kandidátov tretích strán a obmedziť diskusiu o kritických otázkach. Čitatelia nájdu v knihe pútavý a prístupný text, ktorý je vhodný pre široké publikum zaujímajúce sa o demokraciu.
Nevýhody:Niektorí čitatelia majú pocit, že niektoré argumenty v knihe sú naťahované alebo príliš dramatické. Zatiaľ čo dôkladnosť je chválená, niekoľko kritikov naznačuje, že mohla byť stručnejšia. Okrem toho sa môže vyskytnúť názor, že odhalenia v knihe sú trochu pesimistické, pokiaľ ide o politickú krajinu.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
No Debate: How the Republican and Democratic Parties Secretly Control the Presidential Debates
Prezidentské debaty, ktoré vysielajú desiatky miliónov Američanov, sú politickým Super Bowlom. Dobrý výkon pred kamerami môže uchádzača posunúť do popredia, zatiaľ čo prešľap znamená národnú hanbu a môže zničiť kandidatúru.
Malý priestor na chybu viedol obe hlavné strany k tomu, aby sa snažili - a pod záštitou dvojstrannej Komisie pre prezidentské debaty aj dosiahli - prísnu kontrolu prostredníctvom scenárov, prísnych časových limitov a vylúčenia kandidátov tretích strán. V knihe No Debate autor a lobista George Farah tvrdí, že tieto zinscenované prednesy sú výsmechom slobodných a spravodlivých prezidentských volieb. Táto kniha s naliehavosťou a jasnosťou analyzuje históriu prezidentských debát, vplyv debát od nástupu televízie, úlohu Ligy žien voličiek, antidemokratickú činnosť CPD a konkrétne spôsoby, akými sa republikáni a demokrati dohodli, aby zo samotných debát odstránili všetku spontánnosť.
Autor uvádza úplné znenie doteraz nezverejneného tajného dokumentu medzi republikánmi a demokratmi, ktorý odhaľuje, do akej miery tieto dve strany - nie CPD - určujú podmienky diskusií. V záverečnej kapitole Farah predkladá presvedčivú stratégiu na obnovenie prezidentských debát ako nestraníckych, nepísaných, verejných podujatí, ktoré pomáhajú občanom - nie korporáciám alebo manažérom kampaní - rozhodovať o tom, kto bude viesť Biely dom.
