Being of Two Minds: Modernist Literary Criticism and Early Modern Texts
Being of Two Minds skúma miesto, ktoré mala literatúra raného novoveku v modernistickej literárnej kritike. Pre T. S. Eliota, Virginiu Woolfovú a Williama Empsona pomáha obdobie ranej moderny modelovať literárnu budúcnosť. V hre v ich angažovanosti v čase boli ontologické otázky o literatúre a jej schopnosti sprostredkovať medzi jedným a mnohým, konkrétnym a všeobecným, životom a smrťou, minulosťou a prítomnosťou. Ak čítanie a písanie literatúry umožňuje mysli byť na dvoch miestach naraz, tvorivá skúsenosť slúži ako spôsob účasti na rozšírenom poli vedomia popri smrteľnosti.
Goldberg číta texty, ktoré títo modernisti čítali a ktoré Eliot zaradil do kánonu, ako napríklad metafyzických básnikov a jakobínskych dramatikov, ale aj Shakespeara, Miltona, Montaigna a Margaret Cavendishovú. Ontologické obavy sa odrážajú v Eliotovej angažovanosti v Aristotelovej teórii duše a Empsonovom budhizme. Tieto argumenty o bytí sa dotýkajú mysle a tela a spochybňujú sexuálnu normativitu: Eliot sa zahľadí do sodomitského mužsko-mužského spôsobu literárneho prenosu; Woolfová vytvára Judith Shakespearovú, aby modelovala androgýnne bytie; Empsonová odmieta rozlišovať aktivitu od pasivity, aby prepísala rodové rozdiely.
Dielo jedného z našich popredných literárnych a kultúrnych kritikov Being of Two Minds (Bytie dvoch myslí) presahuje stáročia, aby ukázalo, ako sa najpresvedčivejšie a najprekvapujúcejšie myšlienky o mysli, skúsenosti a existencii nielen pohybujú medzi ranou modernou, vrcholným modernizmom a našou súčasnosťou, ale ako sa konštituujú práve prostredníctvom tohto pohybu medzi časmi a mysľami.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)