Balkánske vojny 1912-1913

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka stručný a informatívny prehľad zložitých balkánskych vojen, ktoré viedli k prvej svetovej vojne, s dôrazom na rôzne národné perspektívy a politickú dynamiku. Napísal ju bývalý veľvyslanec USA v Grécku a poskytuje cenné poznatky o národnostnom napätí a vplyve veľmocí v regióne. Niektorí čitatelia však považujú túto knihu za málo podrobnú v porovnaní s dôkladnejšími dejinami.

⬤ Stručný a informatívny prehľad balkánskych vojen a ich súvislostí.
⬤ Ponúka rôzne národné pohľady na konflikty.
⬤ Dobre spracovaný výskum s náhľadom na kľúčových aktérov a udalosti.
⬤ Odráža bezprostredné chápanie udalostí sprevádzajúcich vojny, čím dodáva zmysel historickej dokumentácii.
⬤ Zaoberá sa zložitosťou dejín regiónu bez eurocentrickej zaujatosti.

⬤ Chýba hĺbka a podrobnosti pre čitateľov, ktorí hľadajú komplexnú historickú analýzu.
⬤ Niektorí majú pocit, že sa číta skôr ako rýchly novinársky prehľad než ako dôkladná akademická práca.
⬤ Absencia máp v niektorých exemplároch môže brániť zážitku z čítania.

(na základe 10 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Balkan Wars 1912-1913

Obsah knihy:

Jacob Shurman (1864 - 1942) bol americký pedagóg, ktorý získal vzdelanie na Acadia College v Novom Škótsku a na Londýnskej univerzite. Shurman potom strávil nejaký čas štúdiom v Európe.

V rokoch 1880 - 1882 bol profesorom anglickej literatúry, politickej ekonómie a psychológie na Acadia College, v rokoch 1882 - 1886 profesorom metafyziky a anglickej literatúry na Dalhousie College v Halifaxe v Novom Škótsku a v rokoch 1886 - 1892 profesorom filozofie (Sage Professor) na Cornellovej univerzite. Schurman pôsobil ako veľvyslanec Spojených štátov v Grécku v rokoch 1912 - 13, veľvyslanec v Číne v rokoch 1921 - 1925 a potom ako veľvyslanec v Nemecku v rokoch 1925 - 1929. Kniha Balkánske vojny 1912 - 1913 bola publikovaná v roku 1916.

Toto dielo sa začína takto: "Táto vojna mnohých národov mala svoj pôvod v situácii na Balkáne. Začala sa 28.

júla vyhlásením duálnej monarchie v tom zmysle, že od tohto momentu je Rakúsko-Uhorsko vo vojnovom stave so Srbskom. A základným dôvodom tohto vyhlásenia, ako sa uvádza v nóte alebo ultimáte adresovanom Srbsku, bolo obvinenie, že srbské úrady podporovali pansrbskú agitáciu, ktorá vážne ohrozovala integritu Rakúsko-Uhorska a spôsobila už atentát na následníka trónu v Serajeve.".