Hodnotenie:
Kniha ponúka stručné a zasvätené skúmanie balkánskych vojen, ktoré viedli k prvej svetovej vojne, na základe skúseností autora, ktorý v tom čase pôsobil ako veľvyslanec USA v Grécku. Poskytuje diferencovaný pohľad na súperiace národné perspektívy, úpadok Osmanskej ríše a zapojenie veľmocí. Zatiaľ čo niektorí čitatelia považovali dielo za cenný historický prehľad, iní ho kritizovali za nedostatok hĺbky a detailov.
Výhody:Autor poskytuje komplexný prehľad balkánskych vojen, skúma viaceré národné perspektívy, predkladá zaujímavé úvahy o budúcom vývoji v regióne a účinne dáva udalosti do kontextu širšieho úpadku Osmanskej ríše. Kniha je chválená za informatívnosť a prehľadnosť, vďaka čomu je vhodným úvodným čítaním k danej téme.
Nevýhody:Niektorí recenzenti sa domnievali, že v knihe chýbajú podrobné opisy udalostí a že pôsobí skôr ako stručný prehľad než ako podrobná história. Niekoľko čitateľov okrem toho uviedlo, že v ich výtlačkoch chýbajú mapy, čo im bráni v porozumení. Iní poznamenali, že knihe chýba výhoda spätného pohľadu vzhľadom na jej súčasné napísanie.
(na základe 10 čitateľských recenzií)
The Balkan Wars 1912 1913
Jacob Shurman (1864 - 1942) bol americký pedagóg, ktorý získal vzdelanie na Acadia College v Novom Škótsku a na Londýnskej univerzite. Shurman potom strávil nejaký čas štúdiom v Európe.
V rokoch 1880 - 1882 bol profesorom anglickej literatúry, politickej ekonómie a psychológie na Acadia College, v rokoch 1882 - 1886 profesorom metafyziky a anglickej literatúry na Dalhousie College v Halifaxe v Novom Škótsku a v rokoch 1886 - 1892 profesorom filozofie (Sage Professor) na Cornellovej univerzite. Schurman pôsobil ako veľvyslanec Spojených štátov v Grécku v rokoch 1912 - 13, veľvyslanec v Číne v rokoch 1921 - 1925 a potom ako veľvyslanec v Nemecku v rokoch 1925 - 1929. Kniha Balkánske vojny 1912 - 1913 bola publikovaná v roku 1916.
Toto dielo sa začína Táto vojna mnohých národov mala svoj pôvod v situácii na Balkáne. Začala sa 28.
júla vyhlásením duálnej monarchie s tým, že od tohto momentu je Rakúsko-Uhorsko vo vojnovom stave so Srbskom. A základným dôvodom tohto vyhlásenia, ako bolo uvedené v nóte alebo ultimáte adresovanom Srbsku, bolo obvinenie, že srbské úrady podporovali pansrbskú agitáciu, ktorá vážne ohrozovala integritu Rakúsko-Uhorska a spôsobila už atentát na následníka trónu v Serajeve.
".
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)