B-24 Liberator proti Ki-43 Oscar: Čína a Barma 1943

Recenzie čitateľov

Kniha „B-24 Liberator vs Ki-43 Oscar“ od Edwarda M. Younga je podrobným skúmaním leteckých súbojov medzi bombardérmi USAAF B-24 a japonskými stíhačkami Ki-43 počas druhej svetovej vojny v divadle Čína-Barma-India. Kombinuje technickú analýzu s historickým kontextom, ilustrovanú fotografiami a mapami. Rozpráva o výkonoch a taktických nedostatkoch oboch lietadiel a poukazuje na problémy, ktorým čelili japonské sily v boji s prevahou palebnej sily B-24.

Kniha je dobre napísaná a dôkladne preskúmaná, predstavuje prehľadné technické údaje a historickú analýzu. Obsahuje množstvo ilustrácií a fotografií, ktoré zlepšujú pochopenie, a poskytuje vyvážený pohľad na americké aj japonské vzdušné sily. Je oceňovaná za pútavé rozprávanie a vzdelávaciu hodnotu, úspešne zachytáva dynamiku vojnového strategického bombardovania.

Niektorí čitatelia majú pocit, že kniha má obmedzený rozsah, pretože sa zameriava na krátke obdobie a určité udalosti, ktoré nemusia úplne zachytiť širší vojnový kontext. Iní poukazujú na to, že hoci je dobre napísaná, vychádza z pomerne malého množstva dôkazov, takže niektoré závery sa zdajú byť bezvýznamné. Okrem toho nemusí vyhovovať tým, ktorých zaujíma predovšetkým celková vojnová stratégia, a nie technické špecifiká.

(na základe 11 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

B-24 Liberator Vs Ki-43 Oscar: China and Burma 1943

Obsah knihy:

Koncom 30. rokov sa medzi bombardérmi a stíhačkami, ktoré ich chceli zastaviť, rozbehli preteky vo výzbroji.

Vývoj viacmotorových, viachlavňových, celokovových bombardérov si vynútil zodpovedajúce zvýšenie výzbroje stíhačiek, čo zase viedlo k ďalším pokusom o zlepšenie výzbroje bombardérov, aby sa zabezpečila ich schopnosť prežiť tvárou v tvár nepriateľským stíhačkám. Americký armádny letecký zbor (USAAC) požadoval, aby boli jeho dva hlavné diaľkové bombardéry, B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator, vybavené motorovými delovými vežami. Pri skúmaní správ o leteckých bojoch zo Španielska, Číny a počiatočných fáz vojny v Európe USAAC predpokladalo, že najväčším nebezpečenstvom pre bombardér budú útoky zo zadnej časti, a preto podniklo kroky na zabezpečenie toho, aby B-17 aj B-24 mali zadné strelecké veže.

Domnievali sa, že poháňaná veža nad a za kabínou pilota by sa mohla vysporiadať s útokmi z prednej štvrtiny, takže výzbroj prednej časti B-17 a B-24 tvorilo niekoľko ručných guľometov kalibru 0,50, ale nie poháňaná veža. Nemeckí a japonskí stíhací piloti by túto slabinu čoskoro objavili a využili.

Odpoveďou JAAF na zvýšenie výzbroje bombardérov bol vývoj tzv. ťažkého stíhacieho lietadla súbežne s vývojom hlavného armádneho stíhacieho lietadla Ki-43 Hayabusa (známeho ako "Oscar"), ktoré obetovalo výzbroj v prospech lepšej manévrovateľnosti.

Neschopnosť japonského leteckého priemyslu vyrábať tieto ťažšie stíhačky (Kawasaki Ki-60 a Nakajima Ki-44) v dostatočnom množstve však znamenala, že JAAF nemalo inú možnosť, ako sa pri zachytávaní amerických ťažkých bombardérov spoľahnúť na Ki-43. V ideálnych podmienkach, ktoré existovali v Barme a Číne počas väčšiny roka 1943, umožnila absencia sprievodných stíhačiek pilotom Ki-43, aby svoje útoky dotiahli do zdrvujúceho konca.