Autobiografia madam Guyonovej

Recenzie čitateľov

V recenziách na knihu Autobiografia madam Guyonovej sa vyzdvihuje jej inšpiratívny a hlboký charakter, ktorý opisuje autorkinu hlbokú duchovnú cestu a jej vytrvalosť v utrpení. Čitatelia oceňujú historický kontext a povzbudenie, ktoré ponúka pre rozvíjanie bližšieho vzťahu s Kristom. Niektorí však spomínajú, že jazyk 17. storočia môže byť náročný, takže pre niektorých je to ťažké čítanie.

⬤ Inšpirujúce a hlboké duchovné poznatky
⬤ silný príklad viery a vytrvalosti v utrpení
⬤ povzbudzuje k hlbšiemu spojeniu s Bohom
⬤ historicky významná a v kresťanských kruhoch uznávaná
⬤ cenná pre čitateľov, ktorí hľadajú duchovný rast.

⬤ Nie je to ľahké čítanie kvôli náročnému jazyku 17. storočia
⬤ niektorým čitateľom sa môže zdať hutný alebo ťažko zrozumiteľný
⬤ vyžaduje si trpezlivosť, aby plne docenili jeho učenie.

(na základe 23 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Autobiography of Madame Guyon

Obsah knihy:

Jeanne-Marie Bouvier de la Motte-Guyon (všeobecne známa ako Madame Guyon,13. apríla 1648 - 9. júna 1717) bola francúzska mystička obvinená z propagácie kvietizmu, hoci sa nikdy nenazývala kvietistkou. Rímskokatolícka cirkev považovala kacírstvo za kacírske a ona bola v rokoch 1695 až 1703 uväznená po vydaní knihy Krátka a veľmi jednoduchá metóda modlitby.

Guyonová verila, že človek by sa mal modliť vždy a že by mal Bohu venovať všetok svoj čas. "Modlitba je kľúčom k dokonalosti a zvrchovanému šťastiu.

Je účinným prostriedkom na zbavenie sa všetkých necností a na získanie všetkých cností.

Spôsob, ako sa stať dokonalým, je totiž žiť v prítomnosti Boha. On sám nám to hovorí: 'Choďte predo mnou a buďte bezúhonní' Gn 17, 1. Jedine modlitba vás môže priviesť do jeho prítomnosti a neustále vás tam udržiavať." Ako napísala v jednej zo svojich básní: "Bolo obdobie, keď som si vybrala čas a miesto na modlitbu.... Teraz však hľadám tú neustálu modlitbu, vo vnútornom tichu známu...".

V kresťanskom spore o milosť a skutky Guyon obhajoval presvedčenie, že spása je výsledkom milosti, a nie skutkov. Podobne ako svätý Augustín, svätý Tomáš Akvinský, Kalvín a Martin Luther si myslela, že oslobodenie človeka môže pochádzať len od Boha ako vonkajšieho zdroja, nikdy nie z vnútra samotného človeka. V dôsledku svojej slobodnej vôle Boh udeľuje svoju priazeň ako dar. Madame Guyon vo svojej autobiografii napríklad kritizovala samospravodlivých ľudí, ktorí sa snažia získať nebo svojimi skutkami. Chválila pokorných hriešnikov, ktorí sa len podriadili Božej vôli. O takzvaných spravodlivých napísala: "zdá sa, že spravodlivý človek, podporovaný veľkým množstvom spravodlivých skutkov, o ktorých predpokladá, že ich vykonal, drží svoju spásu vo vlastných rukách a považuje nebo za odmenu, ktorá mu patrí za jeho zásluhy.... Jeho Spasiteľ je pre neho takmer zbytočný. "Títo 'spravodliví' očakávajú, že ich Boh spasí ako odmenu za ich dobré skutky." Na rozdiel od sebestačných "spravodlivých" egoistov sú hriešnici, ktorí sa nezištne podriadili Bohu, "na krídlach lásky a dôvery rýchlo nesení do náručia svojho Spasiteľa, ktorý im bezplatne dáva to, čo si pre nich nekonečne zaslúžil". Božie "odmeny sú účinkom jeho vôle, a nie ovocím našich zásluh". (wikipedia.org)