Autobiografia

Recenzie čitateľov

Kniha je kronikou intelektuálnej metamorfózy Johna Stuarta Milla, ktorá poukazuje na jeho vzdelanie, osobné zápasy a vývoj myslenia. Čitatelia oceňujú pohľad na Millov život a jeho filozofický vývoj, ale niektorí ju považujú za náročnú kvôli jej silnému vzdelávaciemu zameraniu a problémom s formátom a čitateľnosťou v niektorých vydaniach.

⬤ Ponúka hlboký pohľad na vzdelanie a intelektuálny vývoj Johna Stuarta Milla
⬤ obsahuje užitočné poznámky
⬤ fascinujúce zobrazenie Millovej transformácie od technokratického optimizmu k radikálnemu liberalizmu
⬤ odporúča sa pre tých, ktorí poznajú Millovo dielo
⬤ poskytuje úvahy o osobných a spoločenských otázkach relevantných pre jeho dobu.

⬤ Môže byť náročná na vzdelanostné pozadie, čo nemusí osloviť všetkých čitateľov
⬤ problémy s formátovaním vo verzii pre Kindle, napríklad nesprávne spracovaný obsah
⬤ niektorí čitatelia považujú štýl písania za hutný a ťažko sledovateľný
⬤ malá veľkosť písma v niektorých vydaniach sťažuje čítanie
⬤ nie je pútavá pre tých, ktorí nepoznajú Millovu filozofiu.

(na základe 30 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Autobiography

Obsah knihy:

John Stuart Mill (20. mája 1806 - 7. mája 1873), zvyčajne uvádzaný ako J. S. Mill, bol britský filozof, politický ekonóm a štátny úradník. Patril k najvplyvnejším mysliteľom v dejinách klasického liberalizmu a vo veľkej miere prispel k sociálnej teórii, politickej teórii a politickej ekonómii. Mill, označovaný za „najvplyvnejšieho anglicky hovoriaceho filozofa 19. storočia“, svojou koncepciou slobody zdôvodňoval slobodu jednotlivca v protiklade k neobmedzenej štátnej a spoločenskej kontrole.

Mill bol zástancom utilitarizmu, etickej teórie, ktorú vypracoval jeho predchodca Jeremy Bentham. Prispel k skúmaniu vedeckej metodológie, hoci jeho poznatky v tejto oblasti vychádzali zo spisov iných autorov, najmä Williama Whewella, Johna Herschela a Augusta Comta, a z výskumu, ktorý pre Milla uskutočnil Alexander Bain. Mill viedol písomnú diskusiu s Whewellom.

Bol členom Liberálnej strany a autorom raného feministického diela The Subjection of Women (Podriadenie žien) a po Henrym Huntovi bol v roku 1832 druhým poslancom parlamentu, ktorý požadoval volebné právo pre ženy. (wikipedia.org)