Aradia: Evanjelium čarodejníc

Recenzie čitateľov

Kniha „Aradia: Evanjelium čarodejníc“ od Charlesa Lelanda je považovaná za základný text moderného čarodejníctva a wiccanských tradícií, plný prekladov kúziel a rituálov z talianskeho folklóru. Hoci mnohí používatelia oceňujú jeho historický význam a náhľad na čarodejníctvo, niektorí kritizujú štýl písania, kontroverzný obsah a vnímané nepresnosti.

⬤ Historicky významné pre tých, ktorí študujú čarodejníctvo a wiccu.
⬤ Poskytuje množstvo informácií o talianskych magických a liečiteľských tradíciách.
⬤ Obsahuje užitočné zaklínadlá a rituály, často spojené s bohyňou Dianou.
⬤ Ľahko sa číta a je prístupná pre rôzne skupiny čitateľov.
⬤ Ponúka pohľad na kultúrny a historický kontext čarodejníckych praktík.

⬤ Niektorý obsah sa považuje za strašidelný alebo zastaraný, vrátane zmienok o inceste a sexuálnom násilí.
⬤ Štýl písania môže niektorým čitateľom pripadať rozháraný alebo samoúčelný.
⬤ Zavádzajúci názov a opisy, keďže kniha obsahuje skôr poetický obsah než praktické remeselné návody.
⬤ Niektoré recenzie zdôrazňujú jej nedostatky v poskytovaní konkrétnych magických návodov, pričom sa zameriava viac na históriu ako na prax.
⬤ Nedostatok vizuálneho zobrazenia Aradie v celom texte.

(na základe 99 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Aradia: Gospel of the Witches

Obsah knihy:

Ak je Gerald Brosseau Gardner otcom náboženstva, ktoré si hovorí Wicca, potom Charles Godfrey Leland je dedkom čarodejníctva ako náboženstva v anglicky hovoriacom svete a jeho malá kniha Aradia je zrodom tohto náboženstva.

Je to prvé dielo v angličtine, v ktorom je čarodejníctvo predstavené ako staré podzemné náboženstvo, ktoré tajne prežíva z dávnych pohanských čias.

Aradia bola doteraz skôr citovaným ako čítaným dielom. Jeho prvé vydanie (1899) získalo len jednu recenziu a potopilo sa z dohľadu ako kameň hodený do kalných vôd/ predávalo sa slabo a dnes je vzácnou knihou. Náhodou sa jeden výtlačok dostal do rúk Thede Kenyonovej, ktorá mu venovala niekoľko strán vo svojej senzačnej knihe Čarodejnice ešte žijú (1929), čím naň upozornila mnohých čitateľov. V 50. rokoch 20. storočia čítala Aradiu aj Doreen Valienteová a niektoré z jej najkrajších pasáží začlenila do čarodejníckych rituálov, ktoré napísala. V 60. a 70. rokoch bola kniha štyrikrát dotlačená, ale vždy z poškodeného výtlačku prvého vydania, z ktorého sa stratila posledná strana. Až v 90. rokoch sa ďalším reprintom chýbajúca strana konečne obnovila.

Aradia bola vždy kontroverzným dielom, a to tak medzi čarodejnicami, ako aj medzi učencami. Vedci sa pýtali, či nejde o výmysel alebo falzifikát Lelanda alebo jeho hlavnej informátorky Maddaleny (Margherity Taludi). Čarodejnice proti nemu namietali z teologických a etických dôvodov, keďže niektoré mýty, ktoré rozpráva, sú o Luciferovi a Kainovi, ako aj o Diane a Aradii, niektoré jeho zaklínadlá fungujú na základe vyhrážania sa božstvám a duchom alebo ich donucovania a vo svojom revolučnom zápale sa neštíti ani učenia, že chudobní a utláčaní by mali používať jedy, aby zničili svojich feudálnych pánov. Napriek tomu všetkému zostáva krásnym a presvedčivým dielom.

Toto vydanie aktualizovalo formát a typografiu, pričom text zostal nezmenený. Modernému čitateľovi sa toto nové vydanie Aradáča bude nepochybne čítať oveľa ľahšie ako originál alebo ktorýkoľvek z jeho faksimilných reprintov.