Anglican Identities: Logos Idealism, Imperial Whiteness, Commonweal Ecumenism
Anglikánske spoločenstvo sa v súčasnosti nachádza v bode zlomu, keď zvažuje svoje budúce vyhliadky vo svetle nesúhlasných sociálnych, politických, ekleziologických a teologických záväzkov. V týchto intelektuálnych a politických dejinách anglikanizmu Gary Dorrien ukazuje, že súčasné výzvy spoločenstva sú výsledkom stáročného stretu anglikánskych identít. Sledujúc príbeh anglikanizmu od jeho starovekých a stredovekých počiatkov cez anglickú reformáciu až po poslednú štvrtinu dvadsiateho storočia, Dorrien tvrdí, že anglikánske kresťanstvo je zároveň ekumenickým projektom, ktorý sa nachádza na polceste medzi rímskym katolicizmom a protestantizmom, teologickým hnutím, ktoré sa vyznačuje idealizmom, ktorého stredobodom je inkarnácia viery teológie Logos, a imperiálnym podnikom, ktorý sa podieľa na rasovej chorobe západnej civilizácie.
Dlho pripravovaná kniha Anglikánske identity ponúka komplexný, informatívny a triezvy opis histórie anglikanizmu. Dorrien sa zaoberá kľúčovými postavami, obdobiami, hnutiami a teologickými problémami z dejín Spoločenstva a rámcuje ich výkladom anglikánskeho kresťanstva, ktorý je podložený desaťročiami práce v triede a jeho jedinečným liberálnooslobodzovacím a aktivistickým čítaním teológie, etiky a filozofie náboženstva.
Dorrien tvrdí, že anglikanizmus bol od začiatku akoby ekumenický, s radikálnou ekumenickou ašpiračnou víziou, a vo svojich liturgiách a učení stelesňoval a uskutočňoval idealistický prístup k nárokom kresťanskej teologickej tradície. Dorrien však nalieha, že tieto črty anglikánskeho príbehu sú v hlbokom rozpore so zapletením anglického anglikanizmu s bielym kolonializmom. V Dorrienovom rozprávaní je táto antinómia medzi jeho identitou ako ekumenicky veľkorysého náboženstva vteleného Logosa a jeho dobrovoľnou účasťou na nadvláde bielych skutočne jadrom anglikánskeho kresťanstva.
