Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha „Anatómia čínštiny - rytmus, metafora a politika“ poskytuje cenné poznatky o zložitosti čínskeho jazyka s dôrazom na vplyv rytmov, rýmov a metafor. Je oceňovaná pre svoj obsah podnecujúci k zamysleniu a praktický prínos pre čitateľov, ktorí majú záujem prehĺbiť svoje chápanie čínskej kultúry a jazyka.
Výhody:Ponúka praktické poznatky o používaní čínskeho jazyka, zvyšuje pochopenie literárnych postupov, umožňuje hlbšie pochopenie kultúrnych a psychologických súvislostí, je dobre štruktúrovaná a napísaná pútavým spôsobom, obsahuje relevantné príklady zo života Číny.
Nevýhody:Niektorí čitatelia môžu považovať niektoré kapitoly, najmä tie, ktoré sú zamerané na politiku, za menej pútavé alebo relevantné pre ich záujmy. Má akademický tón, ktorý sa nemusí páčiť každému.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Anatomy of Chinese: Rhythm, Metaphor, Politics
Obsah knihy:
Počas kultúrnej revolúcie Mao nabádal čínsky ľud, aby "rozbil štyri staré" staré zvyky, starú kultúru, staré návyky a staré myšlienky. Keď však červené gardy na Námestí nebeského pokoja skandovali "Chceme vidieť predsedu Maa", nevedomky použili klasický rytmus, ktorý pochádza z obdobia Han a je stelesnením štyroch starých. Anatómia čínštiny odhaľuje, ako rytmy, pojmové metafory a politický jazyk vyjadrujú časom overené významy, ktorých si samotní čínski hovoriaci nemusia byť vedomí, a prispieva k prebiehajúcej diskusii o tom, či jazyk formuje myslenie, alebo naopak.
Perry Link vo svojom výskume fungovania čínštiny odhaľuje konvergencie a divergencie s angličtinou, najvýraznejšie v oblasti pojmovej metafory. Rozdielne priestorové metafory pre vedomie napríklad znamenajú, že anglicky hovoriaci sa prebúdzajú, zatiaľ čo čínsky hovoriaci sa prebúdzajú naprieč. Iné základné metafory v oboch jazykoch sú podobné, čo podporuje teórie, ktoré umiestňujú pôvod jazyka do mozgu. Rozdiel medzi jazykom každodenného života a úradným jazykom je v súčasnej Číne neobyčajne významný a Link skúma, ako sa bežní občania učia hrať jazykové hry a umne používať úradný jazyk na presadzovanie svojich záujmov alebo na obranu pred ostatnými.
Obzvlášť provokatívna je Linkova úvaha o tom, ako indoeurópske jazyky s preferenciou abstraktných podstatných mien vytvárajú filozofické hádanky, ktorým sa čínština s preferenciou slovies vyhýba. Problém mysle a tela, ktorý trápi západnú kultúru, môže byť pre používateľov čínštiny v podstate menej problematický.
