Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
„Pound raz poznamenal, že „hudba začína atrofovať, keď sa príliš vzdiali od tanca, že poézia začína atrofovať, keď sa príliš vzdiali od hudby“. V Suite tancov Mark Weiss spája poéziu a tanec v zložitých, rozkošných opatreniach. Rytmus a tón týchto chytľavých, kľukatých básní čitateľa vytrhne z vedomia nečakanými, neštandardnými aforizmami, vtipmi a pohybmi improvizačnej obratnosti a agilnej grácie, ktoré vždy dobre dopadnú.
Keď som bol chlapec, bežal som
k žiarivým moriam
A späť.
Mnohonásobné premiestnenia.
Čo hovoríte na kozmetickú nevinnosť?
Tieto riadky z prvej časti „Tanec duchov“ udávajú tón tomu, čo nasleduje, a nachádzajú stále vynaliezavejšie spôsoby, ako odpovedať na otázku o osude nevinnosti. Weiss s láskou oživuje antifonický swing starých majstrov so živou chuťou. Na tieto verše zo záverečnej časti „On Wings of Song“ by bol Ben Jonson hrdý:
Skákala, tá priezračná lepidopteristka,
na svoju okrídlenú korisť,
A z dvojice bola tá letmejšia
Pochybujem, že by niekto mohol povedať,
lebo obaja na chvejúcom sa vánku
ticho odplávali.
Tieto básne pulzujú vtipom, bravúrou, vulgárnosťou, pátosom, rozmarnosťou a sú plné toho najvzácnejšieho potešenia v súčasnej poézii: samotnej vlny piesne, ktorá sa voľne pohybuje v celej škále anglickej lyriky. Basová nota melanchólie ich ukotvuje v tradícii reflexívneho strácania a oživovania, ktorá je napokon potvrdzujúca, keďže, ako povedal Williams, „nevieme a nemôžeme vedieť nič/ okrem/ tanca“. -Patrick Pritchett
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)