Môj starý otec Theodor Andresen (1894 - 1949) prežil detstvo v odľahlej dedine Ulsnis na rieke Schlei v Šlezvicku-Holštajnsku, kde chodil do školy spolu so svojím otcom a v roku 1907 začal navštevovať katedrálnu školu v Šlezvicku. Tu boli pankáči ešte horší ako vo „Feuerzangenbowle“.
Jeho nasledujúce roky vo Flensburgu na Oberrealschule sa zameriavali na umenie a Eros. Maturitu zložil až na druhý pokus v roku 1913. Prvá svetová vojna vypukla ešte počas jeho štúdia na Škole umeleckých remesiel.
Ako inak než ako vzorného vojaka ho poslali na výcvik do barakového tábora D beritz Berlin. Po tom, ako ho cisár povolal do armády, narukoval do gardovej pechoty. V bitke pri Mazurských jazerách vo februári 1915 sa prediera snehom.
„Nemecký cisár platí za vašu kravu...“, napísali nemeckí vojaci na lístok, ktorý vtlačili do rúk nariekajúcej ruskej ženy. Útrapy v pochmúrnej zime sú neznesiteľné. Theovi mrznú ruky a nohy.
Nasleduje dlhá hospitalizácia v Magdeburgu, až ho napokon prepustia ako neschopného. „Už nikdy viac vojnu“, znie jeho záver.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)