Zoroastrijská scholastika v neskorej antike: Pahlavíjská verzia Yasna Haptaŋhāiti

Pôvodný názov:

Zoroastrian Scholasticism in Late Antiquity: The Pahlavi Version of the Yasna Haptaŋhāiti

Obsah knihy:

Skúma zoroastriánsku exegézu prostredníctvom neskoroantického prekladu starovekého iránskeho textu.

⬤ Zpochybňuje názor, ktorý považuje štúdium Zandu za pomocnú vedu k avestským štúdiám.

⬤ Vníma Zand z YH ako samostatný text a skúma ho v rámci širšej pahlavíjskej literatúry.

⬤ Prvýkrát považuje tzv. glosy v Zande za integrálnu súčasť textu.

⬤ Ponúka variantné vydanie stredoperzského textu, pričom odmieta vytvorenie urtextu.

V neskorej antike sa zoroastriánski exegéti pustili do prekladu svojich starovekých kánonických textov do strednej perzštiny, ktorá bola v ich dobe bežným jazykom. Hoci nie sú datované, tieto preklady, všeobecne známe ako Zand, sa často spájajú so sasánovskou érou (224 - 651 n. l.). Napriek mnohým výzvam, ktoré nám Zand dnes ponúka, je nepostrádateľný pre výskum neskoroantickej exegézy Avesty, zbierky náboženských a rituálnych textov, ktorá sa bežne považuje za sväté písmo zoroastriánov.

Arash Zeini ponúka aj nové vydanie stredoperzskej verzie avestánskej Yasna Haptaŋhāiti, rituálneho textu vytvoreného v staroiránskom jazyku avestánčine, ktorý sa bežne datuje do polovice druhého tisícročia pred Kr. Zeini spochybňuje názor, ktorý považuje Zandovu štúdiu za pomocnú vedu k avestským štúdiám, a namiesto toho zarámcuje text do exegetického kontextu, z ktorého vzišiel.