Značky svedkov

Pôvodný názov:

Witness Marks

Obsah knihy:

Szilvasyho kniha s výstižným názvom Značky svedkov sa zaoberá jedinou úplne predvídateľnou skutočnosťou v každom ľudskom živote, počnúc jej návštevami v rodinnom dome, najmenšom zo sústredných kruhov, ktoré obývame.

To, o čom tieto básne svedčia a čo "podpisujú" svojimi krásnymi, priamymi, hudobnými "znakmi", nie je nič menšie ako smrť, s ktorou sa stretávajú otcovia a matky; vdovy, ktoré odovzdávajú svoje smútočné kvety susedom; milovaní domáci miláčikovia a majitelia, ktorí ich pochovávajú s "hrobovými darmi" ako faraóni, aj keď sa pri tom cítime "smutní a hlúpi"; pozostalí, ktorí stále túžia po slovách, ktoré všetci nechávame nevypovedané, keď odchádzame; ateistickí priatelia, ktorí sú príliš úprimní na to, aby ponúkli ako útechu niečo viac ako "pohárik". " Postupne však tieto básne rozširujú okruh, až doň napokon zahrnú aj prehistorického predka, ktorý sa po tisícročiach pochovaný v ľadovci "vyvalil zo snehu" k akémusi vzkrieseniu. "Smrť všetko zafarbí," hovorí "Epištola", ale zvyšok nezmizne: hviezdy zostanú, hoci "vždy budú mať melancholický nádych". Bez toho, aby dávali sľuby, ktoré nemôžu splniť; bez toho, aby predstierali, že svet prírody nám môže poskytnúť to, čo nám môže dať len ľudská láska; bez toho, aby popierali nepopierateľné alebo zabúdali na hrozby a straty, ktoré ničia živých, báseň, ktorá uzatvára knihu, tvrdí, že "zem je krásna nad všetky zmeny". Básnik, teraz už ako diablov advokát, toto tvrdenie spochybňuje a báseň spochybňuje ťažkými, bolestnými otázkami. Ale toto tvrdenie je tu, je protiváhou toho, čo vieme, a je dostatočne presvedčivé, aby vydržalo, ako to dokáže len takáto dobrá poézia.

-Rhina P. Espaillat

Andrew Szilvasy zvolil pre svoju prvú publikáciu dômyselný názov. S týmito básňami ako svedeckými stopami skladá život a razí si cestu svetom, začínajúc od prvého bodu, od svojho detského domova. Jedna báseň nám prináša portrét jeho rodičov, ich tváre osvetlené televíznou obrazovkou. Ďalšia privádza nenapraviteľného strýka Billyho do už aj tak stiesneného a prehriateho obytného priestoru. A "List Brettovi o smrti jeho matky", určujúca báseň zbierky, nám podáva portrét samotného mladého básnika. Keďže sa cíti nedostatočný na to, aby utešil svojho priateľa, stupňuje svoju rétoriku. Keď sa pristihne pri tom, že básni, ktorou sa vzďaľuje nielen od svojho priateľa, ale aj od vlastnej skúsenosti so stratou, začne odznova. Je to, "akoby slnko / vybuchlo v tvojej mysli," vyhrkne. Presne také je to, keď stratíte mamu. Takáto zraniteľnosť a snaha udržať ju v tajnosti dávajú básni expresívny náboj. Táto debutová zbierka predstavuje prvé kroky pocestného, ktorý sa vydáva na cestu. Je to priaznivý začiatok.

-Alfred Nicol