Zmysel ľudskej existencie

Recenzie čitateľov

Edward O. Wilson v knihe Zmysel ľudskej existencie skúma priesečník biológie, evolúcie a ľudského života. Hoci mnohí recenzenti ocenili jeho dôkladnú analýzu a bohaté súvislosti, ktoré vytvára medzi vedou a humanitnými vedami, názov považovali za zavádzajúci, keďže sa jasne nezaoberá otázkou zmyslu. Kniha vyvoláva rôzne emocionálne reakcie, pričom kritici vyzdvihujú jej kritiku náboženstva a jej dôsledky o existencii bez vyššieho cieľa.

Kniha je chválená za zrozumiteľný text, pútavý štýl a podnetné myšlienky o ľudskej evolúcii, genetike a vzájomnom pôsobení vedy a humanitných vied. Recenzenti si všimli Wilsonovu schopnosť sprístupniť zložité myšlienky a jeho odhodlanie chápať ľudský stav cez evolučnú optiku.

Kritici tvrdia, že názov knihy je zavádzajúci, pretože sa účinne nezaoberá „zmyslom“ ľudskej existencie. Mnohí sa domnievali, že sa príliš zameriava na odmietanie náboženstva bez toho, aby sa primerane zaoberala emocionálnymi a sociálnymi úlohami, ktoré náboženstvo zohráva v ľudskom živote. Okrem toho sa niektorí domnievali, že Wilsonov vedecký pohľad niekedy zatienil filozofické skúmanie a otázky o zmysle a účele zostali nevyriešené.

(na základe 465 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Meaning of Human Existence

Obsah knihy:

V knihe Zmysel ľudskej existencie, ktorá je jeho doteraz najfilozofickejším dielom, sa držiteľ Pulitzerovej ceny, biológ Edward O. Wilson zaoberá týmito a ďalšími existenciálnymi otázkami a skúma, čím sa ľudské bytosti mimoriadne líšia od všetkých ostatných druhov. Wilson hľadá zmysel v tom, čo Nietzsche kedysi nazval „dúhovými farbami“ na vonkajších okrajoch poznania a predstavivosti, a tak berie svojich čitateľov na cestu, pričom spája vedu a filozofiu a vytvára traktát o ľudskej existencii v dvadsiatom prvom storočí - od našich prvopočiatkov až po provokatívny pohľad na budúcnosť ľudstva.

Wilson pokračuje vo svojom prelomovom skúmaní našej „epochy antropocénu“, ktoré začal knihou The Social Conquest of Earth, ktorú denník New York Times opísal ako „rozsiahly opis ľudskej nadvlády nad biosférou“, a tu tvrdí, že ako druh už vieme o vesmíre a o sebe dosť na to, aby sme mohli začať systematicky, ba priam testovateľne pristupovať k otázkam o našom mieste vo vesmíre a o zmysle inteligentného života.

Kedysi kritizovaný za čisto mechanistický pohľad na ľudský život a prílišné spoliehanie sa na genetickú predurčenosť, Wilson v knihe Zmysel ľudskej existencie predkladá svoje najrozsiahlejšie a najpokročilejšie teórie o suverenite ľudského života, pričom uznáva, že hoci sa človek a pavúk vyvinuli podobne, básnikov sonet je úplne iný ako pavučina. Či už sa pokúša vysvetliť „Hádanku ľudského druhu“, „Slobodnú vôľu“ alebo „Náboženstvo“; varuje pred „Kolapsom biodiverzity“; alebo dokonca vytvára pravdepodobný „Portrét E. T.“, Wilson skutočne verí, že ľudstvo má v známom vesmíre osobitné postavenie.

Ľudská epocha, ktorá sa začala biologickou evolúciou a prešla do pred-, potom zaznamenanej histórie, je teraz viac ako kedykoľvek predtým v našich rukách. Wilson však so znepokojením konštatuje, že sa chystáme opustiť prirodzený výber tým, že prepracujeme biológiu a ľudskú prirodzenosť podľa našich predstáv, a triezvo uzatvára, že pokrok vo vede a technike nám prináša najväčšiu morálnu dilemu od čias, keď Boh zastavil ruku Abraháma.