Zmena nemenného: Ako ortodoxný judaizmus prepisuje svoje dejiny

Recenzie čitateľov

Kniha Marca Shapira o cenzúre v pravoslávnom svete vyvolala u čitateľov zmiešané reakcie. Mnohí chvália jej vedeckosť, hĺbku výskumu a dôležitosť témy, pričom vyzdvihujú, ako odhaľuje predtým skryté pravdy o náboženských textoch a vplyve cenzúry. Niektorí kritici však majú výhrady voči štýlu písania a zahrnutiu určitého kontroverzného obsahu, ako je napríklad nahota. Celkovo sa kniha považuje za nevyhnutné čítanie pre tých, ktorí sa zaujímajú o židovské dejiny a myslenie, napriek tomu, že niektorí uznávajú, že by mohla spochybniť tradičné názory.

⬤ Dobre preskúmaná a zdokumentovaná
⬤ hlboké skúmanie cenzúry
⬤ podnecuje kritické myslenie o náboženských textoch
⬤ fascinujúce príklady a analýzy
⬤ dôležitý príspevok k židovskej vede
⬤ zapája čitateľov do významného historického kontextu.

⬤ Štýl písania môže byť digresívny a menej vybrúsený
⬤ niektoré kontroverzné obsahy (nahé obrázky) považované za neprijateľné
⬤ môžu rozhnevať tradicionalistov alebo tých, ktorým sú ich odhalenia nepríjemné
⬤ mohlo by prospieť viac vyváženosti pri prezentovaní opačných názorov.

(na základe 30 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Changing the Immutable: How Orthodox Judaism Rewrites Its History

Obsah knihy:

Kniha Zmena nemenného sa zameriava na to, ako sa časti ortodoxnej spoločnosti rozhodli prepísať minulosť tým, že zakrývajú a doslova vyškrtávajú to, čo nezodpovedá ich súčasnému pohľadu na svet. Z rôznych dôvodov, od teologických úvah cez vnútornú náboženskú politiku až po meniace sa náboženské normy, je takáto židovská autocenzúra hojná a Marc Shapiro rozoberá príklady z každej kategórie.

V mnohých prípadoch je uvedený pôvodný text spolu s tým, ako vyzeral po cenzúre, spolu s vysvetlením, čo robilo text problematickým a ako bol problém vyriešený. Autor sa zamýšľa nad tým, ako niektorá ortodoxná historiografia chápe pravdu ako úplne inštrumentálnu. Na základe slov popredných rabínov, najmä zo sveta haredi, ukazuje, že dôležitá nie je historická pravda, ale "pravda", ktorá vedie k dodržiavaniu predpisov a viere v mudrcov.

V závere sa venuje pojmu pravdy v židovskej tradícii a tomu, kedy sa táto pravda môže zmeniť. V knihe Zmena nemenného sa tiež zamýšľa nad paradoxom spoločnosti, ktorá sa považuje za tradičnú, ale zároveň sa jej mnohé zo zdedenej tradície nepáči, a preto cíti potrebu vytvoriť si idealizovaný pohľad na minulosť. O tejto praxi uvažuje v súvislostiach, pričom poukazuje na jej precedensy v židovskej histórii siahajúce až do talmudických čias.

Keďže medzi subjekty cenzúry patrili také osobnosti ako Maimonides, Bahja ibn Pakuda, Raši, Naftali Herz Wessely, Mojžiš Mendelssohn, Hatam Sofer, Samson Rafael Hirsch, Lubavičský rebe, A. I. Kook a J.

B. Soloveitchika, ako aj otázky ako sionizmus, výklad Biblie a postoj k ženám a nežidom, slúži kniha Zmena nemenného aj ako štúdia o dejinách židovskej inteligencie a o tom, že myšlienky jednej éry nie vždy nájdu pochopenie u budúcich generácií.