Climate Change and Social Inequality: The Health and Social Costs of Global Warming
Rok 2016 bol najteplejším rokom v histórii a tretím rekordným rokom v teplotách na planéte za sebou. Nasledujúci rok bol najteplejší v roku, ktorý nebol rokom El Nino. Zo sedemnástich najteplejších rokov, ktoré boli kedy zaznamenané, sa šestnásť vyskytlo od roku 2000, čo naznačuje, že trend zmeny klímy smeruje k stále teplejšej Zemi. Klimatické zmeny sa však nevyskytujú v spoločenskom vákuu; odrážajú vzťahy medzi spoločenskými skupinami a nútia nás zamyslieť sa nad spôsobmi, akými premýšľame o životnom prostredí a ako sa k nemu a k sebe navzájom správame.
Táto kniha využíva skúsenostnú antropologickú optiku na posúdenie ľudského sociálneho života v environmentálnom kontexte a skúma osudové globálne prepojenie prebiehajúcej klimatickej zmeny a prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti. V priebehu zväzku Singer dokazuje, že sociálna a ekonomická neistota chudobnejších skupín obyvateľstva a komunít - od dedinčanov až po znevýhodnených mestských obyvateľov na globálnom Severe aj na globálnom Juhu - sa v dôsledku zmeny klímy ešte zhoršuje, čím sa niektorí ľudia v porovnaní so svojimi bohatšími kolegami vystavujú podstatne väčšiemu riziku. Okrem toho kniha prijíma a podporuje argument, že hlavnou hnacou silou globálnych klimatických a environmentálnych zmien je globálne hospodárstvo kontrolované predovšetkým vyššou svetovou triedou, ktorá profituje z nepretržitého motora zvyšovania produkcie pre národné stredné triedy, ktoré sa zmenili na stálych spotrebiteľov.
Na základe prípadových štúdií z Aljašky, Ekvádoru, Bangladéša, Haiti a Mali bude kniha Klimatické zmeny a sociálna nerovnosť veľmi zaujímavá pre študentov a vedcov zaoberajúcich sa klimatickými zmenami a klimatológiou, environmentálnou antropológiou, lekárskou ekológiou a antropológiou globálneho zdravia.
