Hodnotenie:
Profesor Huber v knihe skúma vzťah medzi ropou a americkou skúsenosťou slobody v kontexte amerického kapitalizmu, pričom sa zameriava na neoliberalizmus a kultúrne dôsledky spotreby energie.
Výhody:Kniha ponúka hlboké teoretické skúmanie súvislostí medzi ropou, neoliberalizmom a akumuláciou bohatstva a oslovuje čitateľov, ktorí sa zaujímajú o kultúrnu geografiu a energetickú politiku.
Nevýhody:Autor sa nezaoberá systémom medzištátnych diaľnic, čo môže niektorých čitateľov prekvapiť alebo to môžu považovať za významné opomenutie.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Lifeblood: Oil, Freedom, and the Forces of Capital
Ak je naša závislosť od ropy pre nás taká škodlivá, prečo sa jej nezbavíme? Okrem obvyklých vinníkov - veľkej ropy, ropných štátov a stratégov impéria - nachádza Lifeblood hlbšie a komplexnejšie vysvetlenie v každodenných zvykoch spotreby ropy v americkej kultúre. Matthew T. Huber naznačuje, že tieto praktiky boli v skutočnosti kľúčové pri formovaní širšej kultúrnej politiky amerického kapitalizmu.
Ako sa benzín a nespočetné množstvo ďalších ropných produktov stali takými ústrednými v našich predstavách o americkom spôsobe života? Huber sleduje odpoveď od 30. rokov 20. storočia cez ropné šoky v 70. rokoch až po našu súčasnú situáciu a odhaľuje, že úloha ropy pri definovaní populárnej kultúry siaha ďaleko za materiálne súvislosti medzi ropou, predmestiami a automobilizmom. Ukazuje, ako ropa poháňala kultúrnu politiku podnikateľského života - samotnú americkú myšlienku, že samotný život je produktom individuálnych podnikateľských schopností. Využíva pritom ropu na prerozprávanie amerických politických dejín od triumfu liberalizmu New Deal po vzostup novej pravice, od oslavy ropy ako životodarnej sily povojnového kapitalizmu po rastúce obavy zo závislosti od ropy.
Kniha Lifeblood prehodnocuje diskusie o energii a kapitalizme, neoliberalizme a prírode a o význame suburbanizácie pre pravicový posun v americkej politike. Huber nám hovorí, že dnes, keď sa krízy pripisované rope zintenzívňujú, populistické volanie po lacnej energii nesúvisí ani tak s americkým nadbytkom, ako skôr s eróziou životných podmienok v podmienkach neoliberalizmu.