Životná mzda: Zápisky outsidera v Nepále

Recenzie čitateľov

Kniha „Mzda na úrovni životného minima: Glickman ponúka komplexnú analýzu prechodu od výrobnej k spotrebiteľskej spoločnosti v Amerike, pričom sa zameriava najmä na to, ako si robotníci po skončení storočia osvojili pozitívny pohľad na námezdnú prácu a vytvorili si spotrebiteľskú identitu. Glickman tvrdí, že tento posun ovplyvnili odboroví predáci, ktorí obhajovali vysoké mzdy a pracovné zákony, ktoré zvýhodňovali pracovníkov a umožňovali im dovoliť si kúpiť tovar, preukázať občianstvo a zapojiť sa do rodinného a spoločenského života.

Kniha poskytuje dôkladné skúmanie dynamiky práce v Amerike a účinne spája vývoj identity pracujúcich so širšími spoločenskými zmenami. Glickman podporuje svoje argumenty rôznymi historickými príkladmi, pričom uvádza významných odborových lídrov a ich úlohy pri formovaní konzumerizmu a pracovných práv. Analýza zdôrazňuje význam vysokých miezd a vplyv spotrebiteľského dopytu na výrobu.

Niektorí čitatelia môžu považovať akademický charakter písania za hutný alebo náročný na orientáciu. Okrem toho zameranie na odbory môže prehliadnuť iné faktory ovplyvňujúce posun ku konzumerizmu v tomto období, čo môže viesť k nedostatku komplexnejšieho pohľadu.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

A Living Wage: Notes of an Outsider in Nepal

Obsah knihy:

Boj za „mzdu na úrovni životného minima“ má dlhú a objavnú históriu, ktorú tu zdokumentoval Lawrence B. Glickman.

Reakcia robotníckeho hnutia na mzdy ukazuje, ako americkí robotníci vyjednávali o prechode od remeselníkov k spotrebiteľom, čo otvorilo nové politické možnosti pre organizovaných robotníkov a vytvorilo rozpory, ktoré dodnes prenasledujú robotnícke hnutie. Robotníci devätnásteho storočia dúfali, že sa stanú samostatne zárobkovo činnými remeselníkmi, a nie trvalými „otrokmi za mzdu“. Po občianskej vojne však odbory nanovo definovali identitu robotníckej triedy v spotrebiteľskom zmysle a požadovali mzdu, ktorá by odmeňovala robotníkov primerane ich potrebám ako spotrebiteľov.

Tento konzumný obrat v ideológii práce viedol aj robotníkov k boju za kratší pracovný čas a odborové označenia. Požiadavka na mzdu na úrovni životného minima, ktorá bola prvýkrát sformulovaná v 70.

rokoch 19. storočia, bola na prelome storočí čoraz častejšie vyjadrovaná robotníckymi lídrami a reformátormi.

Glickman skúma rasové, etnické a rodové dôsledky, keď sa bieli muži - robotníci vymedzovali voči Afroameričanom, ženám, Ázijcom a nedávnym európskym prisťahovalcom. Ukazuje, ako môže historický pohľad na koncepciu mzdy na úrovni životného minima pomôcť pochopiť súčasné spory.