Život s poéziou: Nájsť niečo hlboko v sebe, čo dokáže len poézia

Pôvodný názov:

Living with Poetry: Finding Something Deep Inside Yourself That Only Poetry Can Reach

Obsah knihy:

Z predslovu Edmunda Chaitmana, M. D. (Dr. Chaitman je členom Psychoanalytickej spoločnosti v New Jersey):

Zo všetkých výrokov o účele poézie je ten Ezru Pounda najrelevantnejší: "Účelom poézie je vrhnúť afekt na stránku.".

Preto ma pri otvorení knihy Howarda Schwartza Living with Poetry neprekvapilo, že sa obrátil na poéziu, aby mu pomohla vyrovnať sa s pocitmi, ktoré v ňom vyvolala smrť matky. Howard je účinný analytik, ktorý väčšinu svojho pracovného života strávil tým, čo robia analytici, teda pomáha pacientom identifikovať ich afekty a účinne sa s nimi vyrovnať.

V tomto zväzku teda Howard pokračuje vo svojej analytickej práci, identifikuje, objasňuje a vyostruje afekty. Tentoraz je však analytická práca mimoriadne oslobodzujúca. Namiesto toho, aby sa zaoberal afektmi, ktoré mu prinášajú jeho pacienti, si totiž vyberá básnikov a píše svoju vlastnú poéziu, pričom prezentuje materiál, ktorý je pre neho najpodstatnejší. Táto zbierka básní sa vo svojom celku zaoberá stratou, smrteľnosťou a (nevysloveným - čo je najzreteľnejšie vidieť v kóde),.

Zmysel žiť dobrý život.

Ako sa buduje nový život, pýta sa jeden z básnikov, ktorého ťažia spomienky vo vreckách? Odpoveď doktora Schwartza zahŕňa priateľov, rodinu a pieseň "Just Stand Up." od Sabine Bos, jeho vnučky.

"Just Stand Up" je výpoveďou o prijatí afektov a, čo je dôležitejšie, aj výzvou k pohybu vpred. Táto výzva k činu a nebezpečenstvo zabrzdeného, neprežitého života sú témami mojej vlastnej obľúbenej básne: S. Eliota "Milostná pieseň J. Alfreda Prufrocka". Prufrock narieka nad tým, že sa "nepostavil". Namiesto toho, brzdený stovkami rozhodnutí a nerozhodností, sa odváži zjesť broskyňu? Svoj život si vymeral v kávových lyžičkách. O čo lepšie by bolo, keby bol "párom otrhaných pazúrov šmátral po dne morí.".

S údivom som sa po mnohých rokoch od prečítania Prufrocka v prváckej angličtine dozvedel, že Eliot mal v čase napísania básne len 23 rokov.

Príčinu takéhoto zúfalstva u mladého muža nepoznám. Ale poznáme Sabinin a Schwartzov liek, ktorý je navrhnutý v kóde: Edward Field: "Mark Twain a Sholem Aleichem". Po troche dobromyseľného (a myslím, že v podstate židovského) žartovania sa títo dvaja muži na sklonku svojho života plavia v mori (čo je ozvena Eliotových pazúrov v mori), smejú sa a žijú naplno.

Verím, že Howard žil svoj život naplno, a tento zväzok môže pomôcť aj iným, aby si zacavali s Markom Twainom a Sholemom Aleichemom.

Ak tak urobíte, nebudete v zlej spoločnosti.