Hodnotenie:
Kniha Living on the Edge (Život na hrane) ponúka hĺbkové skúmanie chudoby a mzdovej krízy v Amerike prostredníctvom rozhovorov a výskumu, pričom poskytuje pohľad na problémy, ktorým čelia chudobní pracujúci, a na systémové problémy. Predstavuje kombináciu presvedčivých rozprávaní a analýzy založenej na údajoch, vďaka čomu je dôležitým zdrojom informácií na pochopenie ekonomických nerovností.
Výhody:⬤ Dobre preskúmaná a pútavá
⬤ poskytuje hĺbkové rozhovory s marginalizovanými jednotlivcami
⬤ ponúka sympatický obraz problémov, ktorým čelia chudobní pracujúci
⬤ zdôrazňuje skôr systémové problémy než individuálne zlyhania
⬤ končí nádejou
⬤ slúži ako cenný zdroj informácií pre vzdelávacie prostredie a diskusie o sociálnej spravodlivosti.
⬤ Niektoré kapitoly zobrazujú náročné skutočnosti, ktoré sa môžu ťažko čítať
⬤ je v nich skepsa voči navrhovaným riešeniam, ako je socialistická spoločnosť
⬤ téma môže byť ťažká a emocionálne zaťažujúca.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Living on the Edge: When Hard Times Become a Way of Life
Pre väčšinu Američanov sú ťažké časy už dlho súčasťou života. Niektorí pracujú na viacerých nízko platených miestach, iní čelia tlaku stagnujúcich miezd a rastúcich životných nákladov. Sociologička Celine-Marie Pascaleová sa rozprávala s ľuďmi v celej Apalači, v rezerváciách Standing Rock a Wind River a v rušnom meste Oakland v Kalifornii. Ich hlasy ponúkajú širokú škálu skúseností, ktoré komplikujú dominantné národné naratívy o ekonomických bojoch.
Život na hrane je však viac než len o individuálnych skúsenostiach. Je o národe, ktorý sa nachádza v hlbokej hospodárskej a morálnej kríze. Je o dlhodobom spolčení medzi vládou a korporáciami, ktoré uprednostňuje zisky pred ľuďmi, životným prostredím a blahobytom národa. Je o tom, ako rasizmus, sexizmus, násilie a pandémia formujú každodenné skúsenosti v komunitách, ktoré zápasia s problémami. A nakoniec je to kniha o nádeji, ktorá predstavuje víziu budúcnosti rovnako úprimnú ako ambicióznu.
Väčšina ľudí v knihe nie je progresívna, nikto nie je radikál. Sú to tvrdo pracujúci ľudia, ktorí zo skúsenosti vedia, že súčasný systém je neudržateľný. Po celej krajine ľudia opisujú potrebu mzdy na úrovni životného minima, dostupnej zdravotnej starostlivosti, imigračnej reformy a bezplatného vzdelávania. Ich hlasy sa oplatí počúvať.