Hodnotenie:
Recenzie vyzdvihujú knihu Frederica Farrara ako hlboký a inšpiratívny výskum života Ježiša Krista, ktorý poskytuje podrobný historický kontext, ktorý zlepšuje pochopenie jeho učenia a zázrakov. Mnohí recenzenti však vyjadrujú nespokojnosť s formátom knihy, najmä s malým písmom, ktoré sťažuje jej čítanie.
Výhody:⬤ Ponúka hlboký historický a kultúrny pohľad na život Ježiša Krista.
⬤ Výstižne napísané a krásne opisné.
⬤ Inšpiruje k väčšiemu pochopeniu Spasiteľa.
⬤ Dobre preskúmaná a informatívna, vhodná pre bežných čitateľov aj pre vedcov.
⬤ Obsahuje odkazy, ktoré sú zdrojom informácií pre neskoršie biblické bádanie.
⬤ Extrémne malé rozmery tlače spôsobujú, že kniha je pre mnohých takmer nečitateľná.
⬤ Problémy s kvalitou tlače vrátane slabého textu a chýbajúcich slov.
⬤ Zlé formátovanie znižuje zážitok z čítania.
⬤ Niektoré problémy s formátovaním, napríklad chýbajúca navigácia vo verzii elektronickej knihy.
(na základe 49 čitateľských recenzií)
Life of Christ
Frederic William Farrar (7. augusta 1831, Bombaj - 22. marca 1903, Canterbury) bol duchovný anglikánskej cirkvi, učiteľ a spisovateľ. V roku 1882 bol nosičom na pohrebe Charlesa Darwina. Bol členom tajnej spoločnosti Cambridge Apostles. V rokoch 1883 až 1894 bol westminsterským arcidiakonom a od roku 1895 až do svojej smrti v roku 1903 dekanom katedrály v Canterbury.
Medzi Farrarove náboženské spisy patrili Život Krista (1874), ktorý mal veľkú popularitu, a Život svätého Pavla (1879). Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov, najmä Život Krista.
Farrar veril, že niektorí môžu byť spasení aj po smrti. Bol pôvodcom termínu "ohavná predstava" pre dlhoročnú kresťanskú myšlienku, že večný trest zatratených bude baviť spasených. Farrar v roku 1878 vydal knihu Večná nádej a v roku 1881 knihu Milosrdenstvo a súd, v ktorých obšírne obhajuje svoj postoj k peklu.
Farrar bol obvinený z univerzalizmu, ale on toto presvedčenie s veľkou istotou popiera. V roku 1877 Farrar v úvode k piatim kázňam, ktoré napísal, v predslove útočí na myšlienku, že zastáva univerzalizmus. Zároveň odmieta akékoľvek obvinenia zo strany tých, ktorí by tvrdili opak. Hovorí: "Neodvažujem sa stanoviť žiadnu dogmu univerzalizmu, čiastočne preto, že je pre nás nemožné odhadnúť zatvrdzujúci účinok tvrdohlavého zotrvávania v zle a silu ľudskej vôle vzdorovať Božej láske.".
V apríli 1882 bol jedným z desiatich nosičov palier na pohrebe Charlesa Darwina vo Westminsterskom opátstve; ďalšími boli: Russell Lowell, W. Spottiswoode, sir Joseph Hooker, A. R. Wallace, profesor Huxley a sir John Lubbock. (wikipedia.org)
