The Life and Destruction of Olshan (Gol'shany, Belarus): Translation of Lebn un umkum fun Olshan
Úvod k tomuto prekladu napísal Jack Leibman.
Som lekár na dôchodku, teraz (2016) 88 rokov, narodil som sa v roku 1927 v Baltimore, od roku 1951 žijem v San Franciscu. V roku 1947 som získal titul bakalára na Univerzite Johnsa Hopkinsa a v roku 1951 titul doktora medicíny na Marylandskej univerzite. Odvtedy píšem s prestávkami, spočiatku vo vedeckej oblasti, potom všeobecnejšie, najmä eseje, reportáže, spomienky, poéziu a niekoľko prekladov z nemčiny.
O svojom rodinnom zázemí som vedel len veľmi málo. Ale môj syn, ktorý sa o genealógiu zaujíma oveľa viac ako ja, prišiel s novými zaujímavými informáciami o pôvode môjho otca, ktoré boli pre mňa nové. Získal kópie osvedčenia o naturalizácii môjho otca a jeho registráciu pri odvode, čo viedlo k ďalším skutočnostiam o skutočnej polohe jeho dediny v Poľsku - vždy som si myslel, že je to v Rusku. Môj otec slúžil v ruskej armáde v prvej svetovej vojne a bol zranený. Keď v roku 1923 prišiel do USA, zanechal po sebe rodinu, manželku a dvoch synov. Spolu s matkou a mladšou sestrou sa nejako dostali do Kodane a nastúpili na loď do Ameriky. A obrysy jeho ďalšej histórie boli pomerne jasné. V roku 1926 sa oženil s mojou matkou, ktorá pochádzala z lotyšského štetlu Preili. Ale čo jeho predchádzajúca história v Poľsku? Jeho štetl sa volal Olšon alebo Olšan, neďaleko Litvy, oblasti, ktorú v prvej svetovej vojne obsadili Nemci, potom na tri roky Rusi, prerušované nájazdmi kozákov, potom opäť Poliaci, Rusi a nakoniec Nemci. Počas ruskej prestávky bol môj otec povolaný do ruskej armády. Potom prišiel významný objav môjho syna. V archíve newyorskej verejnej knižnice objavil knihu Yizkor o Olšane.
Kniha Yizkor je pamätný zväzok venovaný histórii mesta a jeho obyvateľom a existuje mnoho takýchto zväzkov na počesť každého mestečka vyhladeného holokaustom.
Keď som si tento zväzok prezeral on-line, všimol som si, že poľskejší názov mesta je Holshany, že má 580 strán a že je takmer celý v jidiš, okrem hebrejského prekladu na konci. V detstve som sa naučil čítať a rozumieť jidiš a s pomocou určitej znalosti nemčiny, slovníka a niekoľkých konzultantov som začal čítať. Zistil som, že som schopný preložiť väčšinu materiálov, z ktorých väčšina bola napísaná jasným hovorovým štýlom, pripomínajúcim zvuky môjho detstva. Samozrejme, dúfal som, že nájdem nejakú zmienku o svojom priezvisku, a skutočne som narazil na niekoľko krátkych zmienok, v zozname majiteľov pozemkov - možno dvojica bratov z roku 1929, s najväčšou pravdepodobnosťou bratranci. Nekrológ obsahoval dva pomníky pre najmenej troch s mojím priezviskom a tiež jeden obrázok, ktorý som si zapamätal ako manžela mojej tety.
História veľmi podrobne opisuje každodenný život v štetle Olšan pred, počas a po prvej svetovej vojne, medzivojnové obdobie a holokaust, oživený osobnými anekdotami o mnohých významnejších obyvateľoch mesta, často obohatenými o prezývky. Záverečná časť opisuje pozoruhodnú odyseu kariéry mladého muža ako partizána. Výsledkom bolo, že ma najprv pohltila náročnosť prekladu, potom samotné pozoruhodné vinety, ktoré vyvrcholili vzrušujúcou odyseou prežitia mladého partizána.
Chcel by som vyjadriť uznanie a poďakovať Dr. Sheldonovi I. Clarovi za preklad obsahu, nekrológu a kapitoly „Židia mojej generácie“. Zvyšok knihy je môj vlastný komplexný preklad.