Živé predsedníctvo: Originalistický argument proti jeho neustále sa rozširujúcim právomociam

Recenzie čitateľov

Saikrishna Prakash v knihe The Living Presidency kriticky skúma súčasné rozšírenie prezidentskej moci v Spojených štátoch a tvrdí, že prezidentstvo sa vyvinulo do „imperiálneho prezidentstva“, ktoré prekračuje svoje pôvodné ústavné limity. Prakash tvrdí, že historická prax aj súčasný výklad narušili zamýšľané právomoci prezidenta tým, že umožnili jednostranné kroky, ako je napríklad vytváranie vojen a zmlúv bez náležitého dohľadu Kongresu. Kniha ponúka nezaujatú kritiku a predkladá rôzne návrhy na reformu s cieľom obnoviť rovnováhu medzi výkonnou a zákonodarnou mocou.

⬤ Dobre preskúmaná a informatívna
⬤ poskytuje vyváženú, nestranícku kritiku prezidentskej moci
⬤ obsahuje praktické návrhy na reformu
⬤ spochybňuje zaužívané naratívy
⬤ prístupná čitateľom rôznej politickej orientácie
⬤ ponúka historický kontext a analýzu, ktorá pomáha pochopiť vývoj prezidentskej moci.

⬤ Niektorí môžu považovať Prakashove odporúčania na reformu za prehnané
⬤ originalistická perspektíva nemusí nájsť odozvu u čitateľov, ktorí sú zástancami živého konštitucionalizmu
⬤ vyžaduje si určité pochopenie ústavných princípov na plné docenenie argumentov
⬤ napriek snahe o neutralitu môže byť vnímaná ako politicky zaťažená.

(na základe 7 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Living Presidency: An Originalist Argument Against Its Ever-Expanding Powers

Obsah knihy:

Ústavný originalista bije na poplach pred neustále sa rozširujúcimi právomocami prezidenta, ktoré nečakane pripisuje liberálnemu prijatiu živej ústavy.

Liberálni učenci a politici bežne odsudzujú imperiálne prezidentstvo - sebapresadzujúcu sa výkonnú moc, ktorá postupne odsúva Kongres na vedľajšiu koľaj. Tí istí ľudia však vždy vyzdvihujú prednosti živej ústavy, ktorej význam sa prispôsobuje dobe. Saikrishna Bangalore Prakash tvrdí, že tieto postoje sú v podstate nezlučiteľné. Ústava náchylná na neformálne zmeny a doplnenia systematicky zvýhodňuje výkonnú moc a zabezpečuje, aby neexistovali trvalé obmedzenia výkonnej moci. V tejto dôkladnej štúdii Prakash tvrdí, že originalistický výklad ústavy môže obmedziť "živé predsedníctvo" legitimizované živou ústavou.

Nikto, kto číta ústavu, by nedospel k záveru, že prezidenti môžu vyhlasovať vojnu, vydávať zákony a uzatvárať zmluvy bez Senátu. Prezidenti však všetky tieto veci robia. Prakash tvrdí, že im to prechádza, pretože Kongres, súdy a verejnosť tieto porušenia bežne ospravedlňujú. S odstupom času sa tieto priestupky považujú za neformálne ústavné dodatky. Výsledkom je výkonná moc, ktorá sa čoraz viac oslobodzuje od ústavy. Riešením je originalizmus. Hoci sa originalizmus v Prakašovej argumentácii často spája s konzervatívnymi cieľmi, mal by osloviť republikánov aj demokratov, keďže takmer všetci Američania odsudzujú ohromujúcu expanziu prezidentského úradu. V knihe Živé predsedníctvo sa navrhuje tucet reforiem, z ktorých všetky by sa dali prijať, keby si Kongres uplatnil svoju zákonnú právomoc.