Živé kino a jeho techniky

Recenzie čitateľov

Recenzie celkovo prezentujú rozdelený názor na knihu Francisa Forda Coppolu o „živom filme“. Zatiaľ čo niektorí ju považujú za zasvätený prieskum inovatívnej filmovej tvorby a Coppolovho tvorivého procesu, iní sa domnievajú, že jej chýba podstatný obsah týkajúci sa nových filmových postupov, a majú pocit, že oslovuje predovšetkým oddaných Coppolových fanúšikov.

Mnohé recenzie vyzdvihujú podrobný náhľad knihy do Coppolovho tvorivého procesu, najmä pokiaľ ide o jeho inovatívnu koncepciu „živého kina“. Čitatelia oceňujú pohľad do zákulisia nových filmových technológií a osobné úvahy, ktoré Coppola poskytuje. Kniha je tiež uznávaná ako dobrý zdroj informácií pre filmové štúdiá.

Kritika zahŕňa, že kniha neprináša sľubované informácie o nových filmových technikách a mohla by byť vnímaná ako domýšľavá. Niektorí čitatelia majú pocit, že nie je informatívna pre tých, ktorí hľadajú širší pohľad na filmovú tvorbu, a mohla byť stručnejšia.

(na základe 9 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Live Cinema and Its Techniques

Obsah knihy:

Francis Ford Coppola si uvedomuje, že pokrok v oblasti digitálnych nástrojov spôsobil za posledných dvadsaťpäť rokov doslova revolúciu v každom technologickom aspekte kinematografie, a je presvedčený, že rovnaká transformácia zásadne zmení spôsob, akým sa filmy koncipujú a režírujú, a prinesie rovnako významné zmeny ako tie, ktoré nastali pri prechode od nemej éry k „hovorenému filmu“. Takýto prototyp už existuje v športe, kde pokročilá digitálna technológia a viaceré kamery snímajúce naraz vytvorili mimoriadne prepracované priame športové prenosy, ktoré sa pravidelne sledujú na televíznej obrazovke. Ale nie je ďaleko doba, ako ukazuje Live Cinema and Its Techniques, keď režisér alebo kolektív filmárov pracujúcich cez internet vytvorí „živé“ filmy, ktoré sa budú posielať okamžite cez satelit na sledovanie po celom svete.

Tvorivé nároky, ktoré kladie vysielanie priamych prenosov športových súťaží, akokoľvek pôsobivý je výsledný produkt, však blednú v porovnaní s ambíciami „filmových autorov“, ktorí sa inšpirujú veľkými režisérmi, ako sú Sergej Ejzenštejn, Max Ophuls alebo Alfred Hitchcock a mnohí ďalší. Akokoľvek je táto výzva náročná, proces integrácie najvyšších umeleckých štandardov predchádzajúcich generácií do média „živého kina“ sa dá, ako vysvetľuje Coppola, dosiahnuť, a vytvoriť tak úplne novú umeleckú formu pre tzv. Využívajúc vlastné encyklopedické znalosti filmovej histórie dvadsiateho storočia, Coppola svoju víziu tohto rodiaceho sa filmového média prepája s autobiografickými a historickými vinetami zozbieranými z minulosti, pričom spomína na vlastnú chlapčenskú posadnutosť filmom a na svoju ranú fascináciu „zlatým vekom televízie“, keď sa divákom v päťdesiatych rokoch minulého storočia ponúkali priame prenosy klasických filmov, ako napríklad Dni vína a ruží a Requiem za ťažkú váhu.

Mimoriadne vzrušujúce je vzrušenie a dráma, ktoré vznikajú pri preškolení hercov a použití množstva kamier na vytvorenie filmu, ktorý má energiu živého podujatia. Coppola, ktorý si už toto nové médium vyskúšal na „workshopoch na overenie konceptu“ na Oklahoma City Community College a na UCLA, vytvoril neoceniteľnú príručku pre študentov aj učiteľov. Kniha Živé kino a jeho techniky, plná diskusií o tom, ako skúšať hercov, ako vyberať kulisy a miesto a ako prekonávať divadelné, ale aj technické prekážky, odhaľuje, ako spontánnosť tohto nového žánru môže v konečnom dôsledku preniesť filmovú tvorbu do novej éry kreativity, ktorá je dnes ešte nepredstaviteľná.

Obsahuje kapitoly o:

⬤ Krátke dejiny filmu a televízie.

⬤ Hráči, herectvo a skúšanie.

⬤ Otázka štýlu vo filme.

⬤ Prekážky a iné myšlienky o živom filme bez ohľadu na to, aké môžu byť.

⬤ Vybavenie: V súčasnosti a v blízkej budúcnosti.