Living Boldly and Dying Well
Táto kniha o podpore života v uvedomení si a prepojení s Bohom, dušou a inými ľuďmi sa začala písať pred desiatkami rokov. Životné obdobia majú svoj rytmus. Existuje otvorenie a uzavretie kapitol nášho života, ktoré majú podobu zážitkov smrti, smútku, vďačnosti a doslovného lúčenia, ktoré sa končí pohrebom. Ako sa zapájame do tohto rytmu života, smútku, počítania požehnania a umierania príspevkov skúseností a interakcií? Prečo veríme tomu, čomu veríme? Sme schopní veriť tomu, čomu veríme, bez toho, aby sme ohrozili svoje vlastné alebo urazili cudzie? Je to, čo je nám drahé v našich hodnotách a presvedčení, overené Božím slovom a duchovnou múdrosťou? Ako môžeme poznať radosť a smiech zo života a ignorovať aj bolesť a stratu v živote?
Akým spôsobom prispievame k obom stránkam tohto zázraku a zlých dispozícií, ktoré prenikajú do nášho ducha z vonkajších zdrojov? Môžeme uvažovať o skúsenostiach zo zázračného a zlého života, ktoré informujú nášho vnútorného ducha o tom, kým sme zvnútra? Existuje autenticita a kongruencia, alebo sú masky kontroly, moci a falošnej lásky plytkými spôsobmi a prostriedkami mechanizmu prežitia vlastných záujmov? Je svet lepším miestom, kým sme tu? Dávame viac, ako berieme? Milujeme tak, ako nás miloval Boh?
Keď sedím s poradcom, vediem kurz o celistvosti a duchovnej pohode alebo biblické štúdium, povzbudzujem schopnosť sedieť s rôznymi otázkami. Otázky v sebe skrývajú najdôležitejší atribút v samotnom slove otázka. Odpovede na každú otázku spočívajú v tomto slove hľadanie, ktoré je pozvaním na cestu. Hľadanie odpovedí je práve v otázkach, ktoré sme všetci pripravení klásť. Na nájdenie odpovedí je potrebná odvaha, ktorú hľadáme hlboko v sebe, kde žijú odpovede.
Priznávam, že som celoživotný študent, ktorý vždy skúmal otázky. Prečo to robíme? Nakoľko je toto presvedčenie pravdivé? Ak žijeme z našej viery, ktorá nás udržiava; prečo sa tak veľmi bojíme a tak málo smútime? Ak je Boh láska; ako definujeme lásku? Verím tomu alebo onomu kvôli svojej kultúre? Aké sú moje hodnoty a objasnenia, ktoré ovplyvňujú tieto hodnoty z účinkov toho, čo je spravodlivé alebo nespravodlivé? Čo je to modlitba a nakoľko je v skutočnosti dôležitá? Máme slobodnú vôľu? Ak áno, kde v príbehu o nás sa prejavuje, aby sme sa sami sebe zjavili? Čo má naša spiritualita spoločné s našimi financiami, telesnosťou, povolaním, sociálnymi kruhmi, emóciami a kultúrnymi nuansami?
Na tejto ceste plnej slov, príbehov, písma a otázok uvidíte, že používam ľudsko-božské, pretože sme obaja. Zabúdame, že túto skutočnosť stanovil Boh v prvých kapitolách knihy Genezis a z diela Ježiša v jeho učení o službe: ale sme. V tomto čítaní sa používa aj termín ja/duša, ktorý sa používa v celom tomto mapovaní duchovného života v kresťanskej spiritualite. Cieľom je jasne povedať, že nemáme dušu schovanú a ukrytú v útrobách toho, kto sme, až do posledného výdychu, keď duša odpláva z Nefeš nášho bytia. To je len jedna z charakteristík večného pohybu duše odtiaľto do odchodu. Nefeš je miesto hlboko v našom bruchu, ktoré hebrejské slovo ponúka mnoho významov charakteru duše ako osoba, telo, zviera, človek, žiadostivosť, myseľ, srdce, stvorenie, ja a duch, aby sme vymenovali len niekoľko slov na opis duše. Ja je v hebrejčine foneticky Eh-stem a hovorí o sebe alebo o podstate ako o kosti. Ja je celkový balík mäsa, kostí a esencie/osobnosti. Gréci by naše telo, ja a kosti považovali za oddelené od duše človeka. Toto rozdelenie bolo veľkou časťou toho, prečo psychológia, náboženstvá a spiritualita po stáročia bojovali okolo moralizmu a humanizmu, aby sme vymenovali dva izmy, ktoré stáli dušu z nás tým, že zanedbávali božské atribúty duše „urobme ich na náš obraz“ (Gn 1, 26).