Žiadny plač na operačnej sále: Memoáre: Môj život lekára medzinárodnej pomoci od Haiti cez Južný Sudán až po občiansku vojnu v Sýrii

Recenzie čitateľov

No Crying in the Operating Room sú silné a dojímavé memoáre doktorky Cecily Wangovej, ktoré zachytávajú jej cestu od nespokojného konvenčného systému zdravotnej starostlivosti v USA až po jej vplyvnú humanitárnu prácu ako lekárky medzinárodnej pomoci. Prostredníctvom živého rozprávania Wangová poukazuje na emocionálnu a etickú zložitosť poskytovania lekárskej starostlivosti v krízových situáciách a zároveň sa zamýšľa nad osobnou daňou, ktorú si takáto práca vyžaduje. Kniha slúži ako osobné rozprávanie a zároveň ako kritika systémov zdravotnej starostlivosti, pričom zdôrazňuje odolnosť a súcit tých, ktorí slúžia v ťažkých podmienkach.

Pútavé a pútavé rozprávanie, hlboký pohľad na humanitárnu prácu, emocionálna hĺbka, presvedčivé rozprávanie z rôznych krízových oblastí, zvyšuje povedomie o globálnych výzvach v oblasti zdravotnej starostlivosti, spája osobné anekdoty so širším spoločensko-politickým kontextom, dobre rezonuje u odborníkov v zdravotníctve a vo verejnej službe.

Niektorým čitateľom v niektorých častiach memoárov chýbala introspekcia a emocionálna hĺbka a želali si hlbší pohľad na jej zážitky. Niekoľkokrát sa objavili porovnania s inými dielami tohto žánru, ktoré poskytovali komplexnejší pohľad na humanitárne krízy.

(na základe 393 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

No Crying in the Operating Room: My Life as an International Relief Doctor, from Haiti, to South Sudan, to the Syrian Civil War A Memoir

Obsah knihy:

„Strhujúci príbeh o živote, ktorý sa zmenil vďaka skúsenosti z lekárskej misie.“ -Kirkus Reviews.

Cecily Wangová sa chcela stať lekárkou, aby mohla pomáhať ľuďom tým najzákladnejším spôsobom, lenže počas štúdia medicíny a stáže bola z tohto povolania rozčarovaná. Až keď v roku 2006 odišla na medzinárodnú humanitárnu misiu na Haiti, zistila, že sa venuje medicíne podľa svojich pôvodných predstáv. Mohla pomôcť chorému človeku vo veľkej núdzi, nezaťažená byrokraciou a predpismi. Dôležité bolo len zdravie pacienta.

Posledné desaťročie Cecily pokračovala v medzinárodnej práci v rámci organizácie Lekári bez hraníc (Médecins Sans Frontières) a iných skupín poskytujúcich pomoc. Pracovala pre obyvateľstvo postihnuté zemetraseniami a cholerou, hladomorom a občianskou vojnou na Haiti a v Mjanmarsku, na Samoe a v Nigérii, v Južnom Sudáne a Sýrii. Cecily sa pritom dostala na hranicu svojich citových možností, bola svedkom toho najhoršieho a najlepšieho v ľudskej povahe a naučila sa o sebe viac, než si kedysi dokázala predstaviť.