Pôvodný názov:
No Man's Yoke on My Shoulders
Obsah knihy:
"Jedného dňa som išiel na trh s otrokmi a sledoval som, ako vymieňajú černochov ako ošípané," povedal George Lycurgas, ako spomína jeho syn Edward. "Celé rodiny sa predávali spolu a niektoré boli rozdelené - matka išla k jednému obchodníkovi a otec a deti k iným.
Vyviedli otroka na plošinu, otvorili mu ústa, búšili ho do hrude, aby mu stvrdli svaly a kupujúci videl, čo dostane." Bývalí otroci v knihe No Man's Yoke on My Shoulders hovoria o Floride, ktorá už neexistuje a dnes si ju možno len ťažko predstaviť. Florida, ktorá je dnes štvrtým najľudnatejším štátom v krajine, má viac ako stonásobne viac obyvateľov ako v roku 1860, teda tesne pred občianskou vojnou. A to sa len 40 rokov vymanila spod španielskej nadvlády.
V 30. rokoch 20. storočia Federálny projekt spisovateľov vyslal anketárov, aby zaznamenali spomienky bývalých otrokov, z ktorých mnohí mali 80 alebo 90 rokov.
Len jedno percento z viac ako 2 000 prepisov zhromaždených v Kongresovej knižnici rozprávalo príbehy ľudí, ktorí zažili otroctvo na Floride. Preto sú rozprávania bývalých floridských otrokov v tomto zväzku dvojnásobne cenné. Čitatelia nahliadnu do života týchto vzácnych preživších, ktorí rozprávali svoje príbehy v čase vrcholiacej Veľkej hospodárskej krízy, v čase, ktorý mnohí považovali len za málo lepší ako časy otroctva.
Horace Randall Williams o sebe hovorí, že je "jedným z posledných Alabamčanov - čiernych alebo bielych -, ktorí majú spomienky na ručný zber bavlny, nie preto, aby som si na pár minút vyskúšal, aké to je, ale preto, že som potreboval tých pár dolárov, ktoré som dostal za celodennú ťažkú prácu pod horúcim slnkom." Bol zakladateľom a dlhé roky riaditeľom projektu Southern Poverty Law Center Klanwatch. Bol tiež editorom knihy Weren't No Good Times: Osobné svedectvá o otroctve v Alabame.
