Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha poskytuje dôkladné preskúmanie antifašistickej teórie a praxe, pričom sa zameriava na rovnováhu medzi ochranou slobody prejavu a bojom proti fašistickým hnutiam. Renton ako historik a organizátor ponúka diferencované chápanie rôznych krajne pravicových hnutí a historického kontextu taktík, ako je „zákaz vystupovania na tribúne“, ako reakcie na fašizmus.
Výhody:Autor Renton disponuje rozsiahlymi znalosťami a skúsenosťami v oblasti antifašistickej a ľavicovej politiky, vďaka čomu sú jeho postrehy cenné. Kniha sa účinne zaoberá historickým kontextom slobody prejavu v rámci ľavice a jasne načrtáva nevyhnutnosť boja proti fašistickým hnutiam pomocou konkrétnych taktík. Slúži ako vzdelávací zdroj pre tých, ktorí nie sú oboznámení s históriou, a zároveň ako pripomienka pre tých, ktorí ju už poznajú. Renton predkladá presvedčivý argument za kolektívnu akciu proti fašizmu a obhajuje zapojenie bežných ľudí do tohto boja.
Nevýhody:Niektorí čitatelia môžu považovať zameranie knihy na konkrétne ľavicové taktiky za obmedzujúce alebo potenciálne vylučujúce, pokiaľ ide o širšie diskusie o slobode prejavu. Nivelizované argumenty môžu byť náročné aj pre tých, ktorí nemajú vzdelanie v oblasti politickej teórie alebo histórie, čo by mohlo obmedziť prístupnosť čitateľom.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
No Free Speech for Fascists: Exploring 'No Platform' in History, Law and Politics
Obsah knihy:
Fašisti nemajú slobodu prejavu skúma rozhodnutie antifašistických demonštrantov požadovať zrušenie možnosti fašistov hovoriť na verejných miestach ako otázku histórie, práva a politiky. Vysvetľuje, ako sa požiadavka zákazu vystupovania fašistov objavila v 70. rokoch 20. storočia v Británii ako obmedzená výnimka z ľavicovej tradície podpory slobody prejavu.
Kniha ukazuje, ako bolo zámerom neuplatňovať no platform úzko, len na pravicovú politiku, ktorá ohrozovala všetkých ostatných. Do kontrastu stavia konkurenčnú myšlienku odporu voči nenávistným prejavom, ktorá sa tiež objavila v tom istom čase a v súčasnosti je zakotvená v európskych a britských antidiskriminačných zákonoch. Tak žiadna platforma, ako aj nenávistné prejavy odmietajú americkú tradíciu slobody prejavu vyplývajúcu z prvého dodatku, ale spôsoby, akými ju odmietajú, sú odlišné. Za žiadnou platformou nie je len obmedzený okruh politických cieľov, ale oveľa väčšia skepsa voči úlohe štátu. Kniha obhajuje myšlienku žiadnej platformy, ktorá sa zaoberá elektronickými kanálmi, na ktorých sa v súčasnosti uskutočňuje toľko prejavov. Ukazuje, kde možno rozpoznať fašistický prvok v rámci oveľa širšej kategórie krajne pravicových prejavov.
Táto kniha bude zaujímavá pre aktivistov a pre tých, ktorí študujú a skúmajú politické dejiny, právo, slobodu prejavu, krajnú pravicu a antifašizmus. Stanovuje filozofiu antifašizmu pre vek sociálnych médií.
