Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
No Straight Path: Becoming Women Historians
Kniha No Straight Path rozpráva príbehy desiatich úspešných historičiek, ktoré dosiahli vek v období, keď bolo pre ženy nezvyčajné robiť kariéru na akademickej pôde, najmä v oblasti histórie. Tieto výpovede z prvej ruky osvetľujú skúsenosti, s ktorými sa stretli ženy z generácie po druhej svetovej vojne, keď sa rozhodli vstúpiť do tohto profesionálneho sveta, v ktorom dominujú muži.
Žiadna z prispievateliek sa nevydala priamou cestou k povolaniu; väčšina z nich sa najprv rozhodla pre konvenčnejšie povolania, ako je štúdium na vysokej škole, vyučovanie na štátnej škole, manželstvo a materstvo. Napriek týmto spoločným črtám sú ich príbehy individuálne jedinečné: Jeden z nich sa z chudoby v Arkansase dostal na postgraduálne štúdium na Rutgersovej univerzite a potom sa stal vedúcim katedry histórie na Memphiskej univerzite; ďalší vyštudoval archeológiu, sociálnu prácu a pôsobil ako správca vysokej školy, kým sa stal profesorom histórie na Tulanskej univerzite; tretí bol lobista, ktorý navštevoval seminár, potom učil na strednej škole, nastúpil na postgraduálne štúdium histórie na Univerzite v Indiane a pred vstupom na akademickú pôdu pomáhal rozvíjať dve čestné vysoké školy; a ďalší vyrastal v segregovanom Memphise a potom pracoval na štátnych školách v New Jersey, než získal titul absolventa histórie na Memphiskej univerzite, kde teraz vyučuje. Skúsenosti ostatných historikov, ktorí sú uvedení v tejto zbierke, sú rovnako rozmanité a osobité.
V ich spoločných príbehoch sa objavuje niekoľko tém. Väčšina z nich predpokladala, že sa stanú učiteľkami, zdravotnými sestrami, sekretárkami alebo dámami v spoločnosti - jediné "slušné" možnosti, ktoré mali ženy v tom čase k dispozícii. Domnievali sa, že povinnosti spojené s manželstvom a rodinou budú ďaleko prevyšovať ich kariéru mimo domova. Keď sa rozhodli pre v tom čase nezvyčajné rozhodnutie, že sa rozhodnú prestať učiť na strednej škole a ísť na postgraduálne štúdium, len máloktoré si uvedomovali, do akej miery muži dominujú v oblasti histórie a že ich mnohí budú vnímať len ako objekty sexuálnej túžby. Rovnováha medzi prácou a domovom sa pre nich počas ich kariéry ukázala ako problematická, keďže sa snažili skĺbiť potreby a požiadavky svojich rodín s očakávaniami profesie.
Tieto ženy nemali žiadne mapy, podľa ktorých by sa mohli riadiť. Obri, ktorí ich predišli - Gerda Lernerová, Anne Firor Scottová, Linda K. Kerberová, Joan Wallachová Scottová, A. Elizabeth Taylorová a ďalší - prelomili brány, ale len s veľkým odhodlaním a nasadením. Málokto z prispievateľov do knihy Bez priamej cesty očakával, že podnikne takéto hrdinstvo alebo sa dostane na takú úroveň. Možno mali pri vstupe do tejto oblasti skromné očakávania, ale s pomocou bývalých i súčasných vedkýň sa neustále šplhali a dosiahli v rámci tejto profesie úroveň úspechu, ktorá je veľkým prísľubom pre ženy, ktoré ich budú nasledovať.
--David Goldfield, profesor histórie Robert Lee Bailey, Univerzita Severnej Karolíny v Charlotte.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)