Hodnotenie:
Kniha predstavuje dôkladnú analýzu rozdielnych názorov anglikánov a rímskokatolíkov na eucharistiu. Autor, evanjelický anglikán, kritizuje platnosť dohôd uzavretých medzi oboma cirkvami a tvrdí, že podstatná zhoda sa vo veľkej miere zakladá na odlišných dokumentoch. Hoci autor má solídne zázemie v Anglikánskej cirkvi a odhaľuje užitočné postrehy o historických súvislostiach, niektorí čitatelia považujú jeho pohľad za odmietavý k zavedeným dohodám a tradíciám.
Výhody:Autor je popredný odborník na liturgiu s rozsiahlym pôsobením v Anglikánskej cirkvi. Predložená dokumentácia a analýza sú dôkladné a fascinujúce a ponúkajú cenný pohľad na to, ako anglikáni a rímskokatolíci riešia eucharistické otázky a spory. V Postskripte je vyjadrená nádej na budúce dohody týkajúce sa ARCIC
Nevýhody:Názory autora môžu byť vnímané ako odmietavé k platnosti historických dohôd medzi anglikánmi a rímskokatolíkmi. Zdá sa, že historické dokumenty analyzuje predovšetkým optikou reformácie, čo sa niektorým môže zdať obmedzujúce. Jeho odmietanie pojmu eucharistie ako „obety“ je v rozpore s tradičným výkladom, čo by mohlo niektorých čitateľov odradiť.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Did the Anglicans and Roman Catholics Agree on the Eucharist?
Pred 52 rokmi (v roku 1966) navštívil arcibiskup Michael Ramsey z Canterbury Rím a dohodol sa s pápežom na otvorení anglikánsko-rímskokatolíckeho teologického dialógu. Výsledkom boli tri fázy Medzinárodnej anglikánsko-rímskokatolíckej komisie (ARCIC), ktoré trvajú dodnes. ARCIC I sa v roku 1971 dohodla na vyhlásení o eucharistickej doktríne a v roku 1979 na jej objasnení. Vatikán ich odmietol plne schváliť a v roku 1994 ARCIC II vypracovala ich objasnenia, ktoré Vatikán akceptoval ako dostatočné. Colin Buchanan, ktorý sám vydal Vyhlásenie z roku 1971 v Anglicku, pozorne sledoval medzinárodný dialóg od roku 1971. Tu otvára všetky relevantné texty a podrobne skúma pokus o zosúladenie tradičnej rímskokatolíckej eucharistickej viery a anglikánskej reformovanej doktríny. Jeho štúdia zahŕňa Apostolicae curae a Malines a v modernej dobe sleduje verejnú a synodálnu diskusiu a otázku "recepcie". Tri bezprecedentné jedinečné črty sú: po prvé, diachrónne štúdium jednej doktríny; po druhé, spravodlivé zohľadnenie reformovanej anglikánskej viery; a po tretie, vzťah dogmatickej teológie k eucharistickej liturgii. História podnecuje otázku, ktorá tvorí názov knihy, a pozorné sledovanie tejto histórie poskytuje aj odpoveď.
"Fascinujúci a podrobný opis práce ARCIC a reakcie oboch komunít pri hľadaní odpovede na otázku, či sa anglikáni a rímski katolíci zhodujú v otázke Eucharistie. Aj keď niektorí nemusia úplne súhlasiť so všetkými použitými dôkazmi, úvahy biskupa Colina nám pomôžu prehodnotiť a možno aj spresniť procesy reakcie a prijímania výsledkov ekumenického dialógu.".
--Dáma Mary Tannerová, európska predsedníčka WCC v rokoch 2006 až 2013.
"Historická a teologická štúdia biskupa Colina Buchanana sa zameriava na jednu z tém, ktorou sa zaoberala Anglikánska rímskokatolícka medzinárodná komisia (ARCIC): Eucharistia... Jeho dôkladná analýza všetkých relevantných dokumentov vedie k záveru, že medzi oboma spoločenstvami neexistuje podstatná zhoda v otázke eucharistie... Jeho argumenty budú určite výzvou pre ekumenistov a teológov, pretože spochybňujú všeobecný názor, že ARCIC dosiahla podstatnú dohodu o eucharistii.".
--Adelbert Denaux, člen ARCIC II 1993-2004 a ARCIC III 2011-17 a spoluautor Záverečnej správy ARCIC II.
"Colin Buchanan podáva aktuálny prehľad dohodnutých vyhlásení ARCIC o Eucharistii a odhaľuje mnohé nezhody, ktoré boli prehliadnuté alebo ignorované. Nad jeho argumentmi a závermi sa budú musieť zamyslieť tak rímskokatolícki, ako aj anglikánski teológovia.".
--Bryan D. Spinks, Yale Institute of Sacred Music a Yale Divinity School.