Ženy v pohraničí: Mestiza Consciousness in the Novels of Tahmima Anam and Chimamanda Ngozi Adichie

Pôvodný názov:

Women in the Frontier Land: Mestiza Consciousness in the Novels of Tahmima Anam and Chimamanda Ngozi Adichie

Obsah knihy:

Kniha je rozdelená do piatich kapitol.

"Prvá kapitola" s názvom "Úvod" poskytuje komplexné predstavenie oboch spomínaných prozaikov a ich diel, robí rozsiahly prehľad existujúcej literatúry o ich dielach a napokon stanovuje stanovené východisko.

Druhá kapitola "Vojna a subjektivita žien v románoch Zlatý vek a Polovica žltého slnka" skúma vojnové pôsobenie žien v oslobodzovacej vojne z roku 1971, resp. vo vojne v Biafre. Skúma genealógiu empatického vystupovania ženských postáv z ich obmedzujúcich domácich priestorov v čase národného ohrozenia a ich eklektické a konštruktivistické zásahy v uvedených vojnách, z pozadia.

"Tretia kapitola" s názvom "Rasizmus a iné: Americanah a The Bones of Grace" skúma strašnú skúsenosť černošskej ženy s rasizmom, jej neúnavný boj s jeho škodlivými dôsledkami (ako vidno vo filme Americanah) a kontúry formovania identity bangladéšskej ženy (ako vidno vo filme The Bones of Grace), ktorá sa prehlbuje v zložitých koreňoch svojho pôvodu, aby sa vyrovnala so svojou obojživelnou existenciou v občianskou vojnou zmietanej spoločnosti.

Štvrtá kapitola "Ženy proti náboženskému extrémizmu v románoch Dobrá moslimka a Purpurový hibiš" skúma, ako sa ženy vyrovnávajú s nočnou morou náboženského extrémizmu v oboch spomínaných románoch. Táto kapitola sleduje trajektóriu toho, ako sa v uvedených románoch zámerne stavajú fundamentalistické črty mužských postáv proti liberálnym a emancipačným predispozíciám ženských postáv. Kapitola poukazuje na to, ako fundamentalisti zneužívajú náboženstvo na represívnu autoritu voči obyčajným masám regresívnym spôsobom, čomu ženské postavy náležite čelia prostredníctvom vštepovania inkluzívneho a pluralitného vedomia. Záverečná kapitola vyzdvihuje výsledok knihy, ktorý kladie do popredia pozitívnu a rekonštitutívnu úlohu, ktorú zohrávajú ženské postavy vo vojnou zničenej spoločnosti, aj keď ich zapojenie do vojny nie je priame a frontálne.

V "Závere" sa zdôrazňuje význam kritickej angažovanosti žien v domácom a mimo-domácom priestore ich života, vznik ich konštruktivistickej subjektivity a ich "filozofie konania", ktoré spoločne pripravujú pôdu pre vštepovanie symbiotického a udržateľného pohľadu na život v čase vojny.