Ženy a uctievanie v Korinte: Pavlove rétorické argumenty v 1. liste Korinťanom

Recenzie čitateľov

Kniha Lucy Peppiattovej ponúka presvedčivú a prístupnú analýzu často mätúcich pasáží v 1. liste Korinťanom týkajúcich sa úloh žien v cirkvi. Tvrdí, že Pavol citoval a vyvracal korintské myšlienky, čo rieši zdanlivé rozpory v jeho spisoch. Kniha je dobre preskúmaná a predstavuje nový pohľad, ktorý spochybňuje tradičné interpretácie, vďaka čomu je vhodná pre laických čitateľov aj vedcov.

⬤ Presvedčivý a ucelený argument, ktorý zmieruje protichodné pasáže.
⬤ Prístupný štýl písania, vďaka ktorému sú zložité myšlienky zrozumiteľné.
⬤ Dôkladné preskúmanie historických interpretácií.
⬤ Nový pohľad na úlohy žien v cirkvi.
⬤ Pútavé pre laických čitateľov aj pre vedcov.
⬤ Podnecuje k hlbšiemu pochopeniu Pavlových textov.
⬤ Pozitívne prijatie a transformačný vplyv zaznamenaný čitateľmi.

⬤ Niektorí čitatelia považovali detaily a grécku terminológiu za náročné.
⬤ Prítomnosť tlačových chýb, ktoré znehodnotili zážitok z čítania.
⬤ Téza sa niektorým môže spočiatku zdať nadnesená a vyžaduje si otvorenú myseľ, aby ju ocenili.

(na základe 28 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Women and Worship at Corinth: Paul's Rhetorical Arguments in 1 Corinthians

Obsah knihy:

Porozumieť Pavlovým argumentom v 1. liste Korinťanom 11-14, ktoré sa týkajú úlohy žien pri verejných bohoslužbách, ako aj hodnoty jazykov a proroctiev pre neveriacich, je už dlho výzvou pre každého laického čitateľa alebo vedca.

Napriek mnohým vysvetleniam, ktoré sa v priebehu rokov ponúkali, sú tieto pasáže stále poznačené nekonzistentnosťou, protirečeniami a hádankami. Lucy Peppiattová ponúka výklad 1 Kor 11-14, v ktorom navrhuje, že Pavol sa rozpráva s korintským mužským vedením o ich panovačných, nadradených a sebeckých praktikách, vrátane nútenia žien nosiť pokrývky hlavy, panstva nad nemajetnými pri Večeri Pánovej, hovorenia jazykmi naraz a prikázania vydatým ženám, aby v kostole mlčali.

Vďaka dôkladnej exegéze a teologickému komentáru toto čítanie nielenže vnáša do textu vnútornú súdržnosť, ale vykresľuje obraz apoštola zachváteného víziou nového ľudstva v Pánovi, čoho výsledkom je jeho odmietnutie kompromisu s tradičnými názormi vlastnej spoločnosti. Namiesto toho ako ten, kto sa má stotožniť s ukrižovaným Kristom, nabáda Korinťanov, aby si za cieľ vytýčili lásku, a tak obnovili dôstojnosť a úctu žien, outsiderov a chudobných.