Hodnotenie:
Kniha „Ospravedlnenie duševného vlastníctva“ poskytuje hĺbkové skúmanie duševného vlastníctva (IP) nad rámec utilitaristických argumentov, pričom sa zaoberá etickými teóriami filozofov ako Locke, Kant a Rawls. Obhajuje práva duševného vlastníctva ako základné, a nie len politické nástroje, pričom sa zaoberá aj kritikou z ľavicového egalitárskeho aj libertariánskeho hľadiska. Napriek svojim silným stránkam má kniha oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie skúmanie, najmä pokiaľ ide o koncepciu „púšte“ v odôvodneniach práv duševného vlastníctva a nedostatočné uznanie prínosu Ayn Randovej k obrane práv duševného vlastníctva.
Výhody:Kniha je napísaná pútavo a ponúka presvedčivú obhajobu práv duševného vlastníctva, ktorá je zakorenená skôr v etickej teórii než len v ekonomických argumentoch. Uvádza významné filozofické koncepcie a zásady strednej úrovne, ktoré obohacujú diskusiu o duševnom vlastníctve. Čitatelia, ktorí vynaložia úsilie na pochopenie hutných prvých kapitol, nájdu cenné poznatky a dobre postavenú argumentáciu pre základy duševného vlastníctva.
Nevýhody:Niektoré argumenty, najmä pojem „púšte“ vo vzťahu k duševnému vlastníctvu, si vyžadujú dôkladnejšie preskúmanie a podporu. V knihe sa vo veľkej miere prehliada prínos kľúčových osobností, ako je Ayn Randová, v diskusii o duševnom vlastníctve. Okrem toho môžu byť úvodné kapitoly pre niektorých čitateľov odstrašujúce, čo môže brániť ich prístupnosti.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Justifying Intellectual Property
Prečo by mal existovať majetkový nárok na nehmotný predmet? V posledných rokoch sa v sporoch o duševné vlastníctvo často rozdeľujú zástancovia, ktorí zdôrazňujú význam poskytovania stimulov pre tvorcov tvorivých diel, a skeptici, ktorí zdôrazňujú potrebu voľného a otvoreného prístupu k poznatkom.
V rozsiahlej a ambicióznej analýze Robert P. Merges uvádza sofistikované zdôvodnenie najdôležitejšej formy moderného vlastníctva: Práva duševného vlastníctva. Jeho nová kniha je hlbokou odpoveďou na mnohých kritikov, ktorí tvrdia, že tieto práva sú neúčinné, nespravodlivé a teoreticky nesúrodé. Mergesova energická obhajoba práv duševného vlastníctva je však aj výzvou na primerané právne obmedzenia a hranice: Práva duševného vlastníctva sú skutočné, ale majú svoje reálne hranice.
Merges, opierajúc sa o Kanta, Locka a Rawlsa, ako aj o súčasných vedcov, vytvára originálnu teóriu, ktorá vysvetľuje, prečo majú práva duševného vlastníctva zmysel ako odmena za úsilie a ako spôsob, ako povzbudiť jednotlivcov k úsiliu. Zároveň poskytuje nové vysvetlenie, prečo je udeľovanie práv duševného vlastníctva tvorivým ľuďom spravodlivé pre všetkých ostatných členov spoločnosti, pretože prispieva k spravodlivému rozdeleniu zdrojov. Merges presvedčivo argumentuje, že práva duševného vlastníctva sú založené na pevnom etickom základe a - ak podliehajú spravodlivým obmedzeniam - sú tieto práva nevyhnutnou súčasťou dobre fungujúcej spoločnosti.