Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha poskytuje komplexný výskum histórie a vývoja ústav na celom svete, pričom ich vývoj spája s vojnovými konfliktami, národnou identitou a politickými nepokojmi. Vyvažuje hĺbkovú historickú analýzu s globálnou perspektívou, hoci niektorí čitatelia majú pocit, že v nej chýbajú podrobnosti o obsahu samotných ústav.
Výhody:⬤ Dobre preskúmaná a pútavo napísaná
⬤ poskytuje globálny pohľad na vývoj ústav
⬤ podnecuje k významným diskusiám o histórii a politike
⬤ upozorňuje na zložitý vzťah medzi vojnou a vládnutím
⬤ odporúča sa akademickým aj bežným čitateľom, ktorí sa zaujímajú o politické dejiny.
Nevýhody:⬤ Niektorí čitatelia považujú prózu za hutnú a nudnú
⬤ chýba hlbšia diskusia o konkrétnom obsahu ústav
⬤ niektoré detaily sa môžu zdať nepodstatné alebo rušivé
⬤ niektorí považujú knihu za príliš akademickú alebo právnickú, čo môže znížiť zážitok z čítania.
(na základe 19 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Gun, the Ship, and the Pen: Warfare, Constitutions, and the Making of the Modern World
Obsah knihy:
Dielo s mimoriadnym rozsahom a pozoruhodnou originalitou Zbraň, loď a pero sleduje globálne dejiny písaných ústav od 50. rokov 17. storočia až po 20. storočie, modifikuje zaužívané naratívy a odhaľuje úzke súvislosti medzi tvorbou ústav a vojnou. Linda Colley pritom prehodnocuje slávne ústavy a zároveň pripomína tie, ktoré boli marginalizované, ale mali zásadný význam pre vznik moderného sveta.
Do popredia vyzdvihuje zanedbávané miesta, ako napríklad Korziku s jej priekopníckou ústavou z roku 1755 a malý ostrov Pitcairn v Tichom oceáne, ktorý bol prvým miestom na svete, kde bolo ženám natrvalo udelené občianstvo. Vyzdvihuje úlohu neočakávaných aktérov, ako napríklad ruskej kráľovnej Kataríny Veľkej, ktorá so svojou osvietenou Nakazou experimentovala s ústavnými technikami desaťročia pred tým, ako otcovia zakladatelia vytvorili americkú ústavu. Písomné ústavy sa zvyčajne skúmajú vo vzťahu k jednotlivým štátom, ale Colley sa zameriava na to, ako prekračovali hranice, rozšírili sa do roku 1918 na šesť kontinentov a napomáhali vzniku impérií aj národov. Zároveň osvetľuje ich miesto nielen v práve a politike, ale aj v širších kultúrnych dejinách a ich úzke prepojenie s tlačou, literárnou tvorbou a vznikom románu.
Colley ukazuje, ako ústavy, ktoré podporovali epické revolúcie a dávali právo bielym mužom, často slúžili počas dlhého devätnásteho storočia na marginalizáciu pôvodného obyvateľstva, vylúčenie žien a farebných a vyvlastnenie pôdy. Súčasne však skúma, ako si tieto zariadenia prispôsobili národy a aktivisti mimo Západu, ktorí sa snažili vzdorovať európskej a americkej moci. Opisuje, ako Tunisko v roku 1861 vytvorilo prvú modernú islamskú ústavu, ktorá bola rýchlo potlačená, ale stále má vplyv na arabskú jar; ako Africanus Horton zo Sierra Leone - inšpirovaný americkou občianskou vojnou - vypracoval plány pre samosprávne národy v západnej Afrike; a ako japonská ústava Meidži z roku 1889 začala konkurovať západnému konštitucionalizmu ako vzor pre indických, čínskych a osmanských nacionalistov a reformátorov.
Pútavo napísaná a pekne ilustrovaná kniha Zbraň, loď a pero je pútavým dielom, ktoré - so svojím sprievodom formujúcich sa vojen, mocných vodcov, vizionárskych zákonodarcov a odhodlaných rebelov - rozpráva príbeh ústavnej vlády a vývoja myšlienok o tom, čo znamená byť moderný.
