Rapprochement Between Fathers and Sons: Breakdowns, Reunions, Potentialities
Nasledovanie Freudovej pomerne chladnej koncepcie otcov a relatívne zanedbávanie ich úlohy v psychoanalytickej teórii je výzvou pre pokračovanie novších snáh o vytvorenie psychoanalyticky afirmatívneho portrétu otcovstva. Otcovia sú tu naladení na vzťahovú vzájomnosť a intimitu ako zdroj rozkvetu.
Zbližovanie sa chápe ako podfáza vývinu dieťaťa, ktorá sa vyznačuje dramatickým vyjadrením konfliktu, napríklad: "Počuj ma, pozri ma, daj mi priestor, nedaj mi priestor." Okrem toho sa má za to, že rapprochement charakterizuje konflikty medzi autonómiou a závislosťou počas celého života. Často pretrváva tlmené a jemné napätie medzi držaním a púšťaním. Práca s tým, čo je pociťované, znamená vstup do nikdy úplne neukončeného vyjednávania poznačeného nesprávnym čítaním, predsudkami a ilúziami.
Otec sa chápe ako meno poukazujúce na rodičovskú funkciu. S materiálom, ktorý zahŕňa smútok z neúspešného opätovného stretnutia, sa konkrétne príbehy sprostredkúvajú prostredníctvom myslenia spolu s filozofiou a psychoanalytickou teóriou s cieľom ďalej skúmať ťažkosti integrácie opatrovateľských schopností do koncepcií mužskosti.
Ako kritika rodovej strnulosti sa uvádza prípad sociálneho okolia, ktoré deklaruje vzájomnú zraniteľnosť, aby existovalo v stave permanentného skúmania a vzťahovej zvedavosti. Takáto otvorenosť môže pomôcť rodičom, lekárom a príslušným členom komunity uprednostniť rozvoj zvýšenej frustračnej tolerancie.
V dôsledku toho je dobrý otec ten, kto si uvedomuje rozpad, potrebu doplnenia energie a má a praktizuje ochotu stretnúť sa s nerovnomerným rytmom v ľudských dimenziách. Táto premyslená práca prináša nový pohľad na úlohu otca a mužskosť a je nevyhnutným čítaním pre odborníkov na duševné zdravie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)