Zážitky z umenia: Úvahy o majstrovských dielach

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Experiences of Art: Reflections on Masterpieces

Obsah knihy:

Zážitky z umenia: Je to kritika dejín umenia, ktorá posúva historické skúmanie nad úroveň odrecitovaných faktov k novým poznatkom vychádzajúcim z tematického prístupu k vybraným obdobiam dejín umenia. Kniha skúma počiatky ľudskej tvorivosti v prehistorickom umení a rozpráva príbehy objavov prehistorikov, ktorí mali vášeň pre počiatky umenia.

Kapitola sa snaží zachytiť rovnaké tajomstvo a fascináciu počiatkami ľudstva, ktoré charakterizovali ich životy a spisy o prehistorickom umení. Klasická antika je ďalšou významnou epochou skúmania v knihe a je venovaná skúmaniu slova "klasický" tak, ako bolo definované v antike, ako aj tomu, čo jeho dedičstvo znamená pre ľudí dnes. Klasicizmus získal v polovici 20.

storočia veľmi problematický status vďaka nástupu fašizmu v Nemecku a Taliansku, ale stále je veľmi dôležitou súčasťou dedičstva západných kultúr siahajúcich až do antiky.

Kapitola sa snaží pátrať po tom, čo dnes z klasicistickej tradície zostalo, ak vôbec niečo zostalo. Predchádzajúca generácia bádateľov horlivo skúmala korpus renesančnej teórie umenia a časť z neho ponúkla v preklade, ale na rozdiel od predchádzajúcej práce táto kniha skutočne aplikuje koncepty hlavnej diskusie v teórii umenia, ktorá sa točí okolo farby a dizajnu, na skutočné slávne majstrovské diela.

V kapitole sa uvádzajú známe citáty renesančných teoretikov umenia, ktoré sa nachádzajú okolo náhľadov študentov na umelecké diela. Štvrtá kapitola prináša dôkladné skúmanie paradoxnej situácie prebiehajúcej počas celého "veku rozumu" v 18. storočí, pričom ukazuje, že počnúc obdobím Ľudovíta XIV.

až po obdobie romantizmu vlastne existovali protichodné tendencie medzi racionalizmom a antiracionalizmom. Kapitola skúma umenie cez tkanivo histórie, filozofie a literatúry. Záverečná kapitola o modernom umení sa začína van Goghom, prvým umelcom, ktorý sa usiloval o umenie ako o prostriedok sebarealizácie a sebavyjadrenia, a následne odhaľuje dejiny dialektiky modernizmu medzi tvorivým ja umelcov a ich vzťahom k okolitému svetu.

Kapitola nadväzuje na tému krízy osvietenstva z predchádzajúcej kapitoly a zanecháva v čitateľovi dojem, ako sa kríza subjektivity prejavovala v umení od počiatkov moderny až po súčasnosť.