Hodnotenie:
Kniha Christophera Martina s názvom „Framed! Labor and the Corporate Media“ kriticky skúma, ako korporátne médiá skresľujú odbory a výzvy, ktorým čelia. Kniha je určená čitateľom s predpojatými predstavami o odboroch a poskytuje dôkladnú analýzu odborových otázok a procesov spravodajstva, ktoré za nimi stoja. Zdôrazňuje potrebu alternatívnych mediálnych prístupov a nabáda odbory, aby prispôsobili svoje stratégie lepšej reprezentácii.
Výhody:Kniha je dobre preskúmaná a dôveryhodná, keďže Martin má s danou problematikou bohaté skúsenosti. Je usporiadaná chronologicky a na lepšie pochopenie využíva obrázky, citáty a štatistiky. Ponúka jedinečný pohľad na mediálne rámcovanie pracovnoprávnych otázok a navrhuje odborovým zväzom realizovateľné kroky na zlepšenie ich reprezentácie.
Nevýhody:Niektorí čitatelia môžu považovať zameranie na myšlienkové procesy médií za trochu hutné alebo akademické. Okrem toho autor navrhuje obmedzený prístup k angažovanosti médií, predovšetkým prostredníctvom online platforiem, čo môže prehliadať význam tradičných médií pre niektoré publikum.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Framed!
Christopher R. Martin tvrdí, že mainstreamové spravodajské médiá (a veľké korporácie, ktoré za nimi stoja) stavajú robotnícke hnutie do zlého svetla, aj keď sa vyhýbajú dojmu zaujatosti. Martin zistil, že spravodajské médiá konštruujú "spoločné" naratívy medzi pozíciami zamestnancov a manažmentu tým, že informujú o pracovných vzťahoch z pohľadu spotrebiteľov.
Martin identifikoval päť ústredných rámcov rozprávania príbehov s využitím tejto spotrebiteľskej orientácie, ktoré sa opakovane objavovali v spravodajstve spravodajských médií o hlavných pracovných príbehoch v 90. rokoch: zatvorenie montážneho závodu General Motors Willow Run v Ypsilanti v Michigane v rokoch 1991 - 1994; štrajk letušiek American Airlines v roku 1993; štrajk v Major League Baseball v rokoch 1994 - 1995, štrajk United Parcel Service v roku 1997 a protesty proti konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Seattli v roku 1999.
Podľa Martina má konzumný "pohľad" spravodajských médií na robotnícke hnutie za následok potápanie otázok občianstva, politickej aktivity a triednych vzťahov a vyzdvihovanie otázok spotreby a mýtu o beztriednej Amerike. Martin hovorí, že namiesto toho, aby spravodajské organizácie napomáhali verejnej sfére, demokratickému ideálu, v ktorom sa verejnosť môže zapojiť do objavovania a racionálno-kritickej diskusie, podporili spotrebiteľskú sféru, v ktorej sa verejný diskurz a činnosť definujú v zmysle spotrebiteľských záujmov - vplyvu štrajkov, výluk, zastavení práce a protestov na všeobecnú spotrebiteľskú ekonomiku a ceny, kvalitu a dostupnosť vecí, ako sú automobily, lety lietadlom a lístky na bejzbal.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)