Záležitosti Blízkeho východu: Vojnové dobrodružstvá Zahosa Hadjifotioua v Tobruku, El Alameine a Rimini

Pôvodný názov:

Middle East Affairs: War Adventures of Zahos Hadjifotiou in Tobruk, El Alamein and Rimini

Obsah knihy:

„Veterán druhej svetovej vojny na vlastnej koži rozpráva o hrôzach na krvavých bojiskách a vášnivých známostiach v nočných kluboch na Blízkom východe ako grécky vojak.

Hadjifotiouov (Hry vášne na Mykonose, 2015) život prerušila vojna, Mussoliniho invázia do Grécka ho podnietila opustiť domov a zapojiť sa do boja proti mocnostiam Osi. Narukoval do britskej armády a ocitol sa v prístavnom meste Tobruk v Líbyi. Tu sa stal jedným zo slávnych „púštnych potkanov“ - mužov, ktorí prežili osem mesiacov pekla v obkľúčení vojsk poľného maršala Erwina Rommela: „Tridsaťpäťtisíc zranených a niekoľko tisíc mŕtvych.“ Hadjifotiouova povesť jedného z hrdinov Tobruku mu priniesla mnohé povýšenia a vojenské vyznamenania. Nakoniec ho poverili pilotovaním žeriavu s názvom „Mac“, ktorý mal zachraňovať spojenecké vozidlá a zachraňovať uviaznutých vojakov. Medzi obliehaním a bojmi proti nemeckým jednotkám v egyptskom El Alameine aj v talianskom Rimini strávil mnoho nocí so spolubojovníkmi, ktorí sa zabávali v mestských nočných kluboch v Egypte a neskôr v Bejrúte a hľadali potešenie a luxus v alkohole a ženách. Autor na svoje vojnové dobrodružstvá spomína so suchým romantizmom, nikdy sa nevyhýba svojim zážitkom, či už ide o noci plné vodky alebo ručné boje na bojisku.

Hadjifotiou je skratkovitý a apolitický, náchylný k nostalgii v nečakaných podobách - vojak spomína na svojho žeriava s väčším sentimentom ako na svoje búrlivé manželstvo s dcérou francúzskeho generála. Keď sa znovu stretne so svojou stratenou láskou, Yuki Russellovou, židovsko-americkou speváčkou, ktorú spoznal na začiatku vojny, jeho nadšenie bude pravdepodobne pre niekoho šokujúce, pretože sa zdalo, že na ňu predtým takmer zabudol. Tieto podivnosti sa nedajú nijako prikrášliť, tieto arogantné či bezohľadné zvraty sa nedajú nijako racionalizovať, rovnako ako tie hrdinské. Najbližšie k tomu, aby kniha ospravedlnila konanie niektorého z nich - od sukničkárstva až po rabovanie -, je tvrdenie, že tí, ktorí tam neboli, nemôžu vedieť. Autobiografia je pozoruhodne stručná, možno na škodu veci - je nepravdepodobné, že by sa čitatelia vďaka jej minimalistickému prístupu cítili prenesení do nočných klubov alebo vojnových zón.

Sú to jadrné a nefalšované memoáre o dobrých aj zlých vojnových časoch."

-- Kirkus Reviews

19. augusta 2016.