Zahraničná pomoc pre pásmo Gazy medzi poručníctvom a de-rozvojom

Pôvodný názov:

Foreign Aid to the Gaza Strip Between Trusteeship and De-Development

Obsah knihy:

V knihe sa skúma vplyv pomoci palestínskemu obyvateľstvu v pásme Gazy od dohody z Osla z roku 1993 až do roku 2013. Pokúša sa prekročiť všeobecnú predstavu, že izraelská okupácia je hlavným nástrojom kontroly a de-rozvoja, a skôr sa snaží preskúmať tieto aspekty a dynamiku, ktorá sprevádzala poskytovanie zahraničnej pomoci na tomto území. Na sociálno-ekonomickej úrovni kniha skúma, ako definícia darcov ako partnera pre mier prehĺbila sociálno-ekonomické nerovnosti v rámci palestínskeho obyvateľstva v pásme Gazy. Kniha sa zaoberá aj tým, ako sa zahraničná pomoc využívala ako nástroj na politický a prostredníctvom neho aj na sociálny a ekonomický postup určitých skupín. Preto sa kniha pokúša preskúmať výslednú sociálno-ekonomickú nerovnováhu v palestínskej spoločnosti v pásme Gazy.

V knihe sa používa koncept správcovstva.V súlade s týmto konceptom sa v knihe argumentuje, ako agentúry pomoci využívajú rozvojovú pomoc na zavedenie foriem kontroly a správy nad nerozvinutými ľuďmi. V knihe sa tiež skúma, ako poručníctvo funguje za všeobecného predpokladu, že rozvojová intervencia je určená na: a) pomoc nerozvinutým ľuďom pri prekonávaní ich sociálno-ekonomického problému; b) ochranu rozvinutých ľudí pred nadbytočnými ľuďmi (nerozvinutými), ktorí sú vnímaní ako hrozba pre rozvinutý svet, a preto si vyžaduje rozvojovú intervenciu.

V knihe sa skúma aj rozšírenie kontroly nad palestínskym obyvateľstvom v pásme Gazy prostredníctvom skúmania poskytovania zahraničnej pomoci prostredníctvom Palestínskej samosprávy, mimovládneho sektora a UNRWA. Navrhuje, že paradigma "partner pre mier", ktorá sa v podstate používa na riadenie vzťahov medzi západnými dverami a Palestínskou samosprávou, ukazuje, že Palestínska samospráva musela plniť bezpečnostné záujmy, ktoré najlepšie slúžia záujmom Izraela, a nie Palestínčanov.