Záhada Prozreteľnosti

Recenzie čitateľov

Recenzie na knihu Johna Flavela „Tajomstvo prozreteľnosti“ vyzdvihujú túto knihu ako hlboký, transformujúci zdroj pre kresťanov, ktorí sa snažia pochopiť Božiu prozreteľnosť vo svojom živote. Mnohí čitatelia ju považujú za upokojujúcu a poučnú, oceňujú jej dôkladné biblické základy a praktické aplikácie. Niektorí však poznamenali, že hutný puritánsky jazyk a malé písmo môžu spôsobiť, že sa kniha ťažko číta.

⬤ Transformatívna a hlboko duchovná, ponúkajúca poklady múdrosti.
⬤ Poskytuje útechu a povzbudenie pre veriacich, ktorí sa stretávajú s pochybnosťami a zápasmi.
⬤ Komplexné a biblické spracovanie Božej prozreteľnosti.
⬤ Povzbudzuje k osobnému uvažovaniu a rastu vo viere.
⬤ Prístupný a hovorí priamo k srdcu čitateľa.
⬤ Odporúča sa na skupinové štúdium na uľahčenie diskusie.

⬤ Puritánsky jazyk je hutný a môže byť ťažko stráviteľný.
⬤ Malá veľkosť tlače sťažuje čítanie bez zväčšenia.
⬤ Vyžaduje si úsilie a sústredenie, aby ste plne pochopili obsah.

(na základe 59 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Mystery of Providence

Obsah knihy:

John Flavel (asi 1627-1691) bol anglický presbyteriánsky duchovný, puritán a spisovateľ.

Flavel, najstarší syn reverenda Richarda Flavela, označovaného za "bolestného a významného kazateľa", ktorý bol postupne farárom v Bromsgrove, Worcestershire, Hasleri a Willersey, Gloucestershire (z ktorého bol v roku 1662 vyhnaný), sa narodil približne v roku 1627 v Bromsgrove.

V ranom veku získal vzdelanie v okolitých školách, vstúpil na University College v Oxforde a získal si dobrú povesť vďaka svojmu talentu a usilovnosti.

Dňa 27. apríla 1650 ho "stály výbor Devonu" poslal do Diptfordu, farnosti na rieke Avon, päť míľ od Totnes, kde sa farár pán Walplate stal chorým. Dňa 17. októbra 1650 ho po skúške a kázni "na skúšku" vysvätil classis v Salisbury za asistenta pána Walplata. V Diptforde slúžil asi šesť rokov, keď po smrti staršieho kazateľa nastúpil na jeho miesto a veľmi si obľúbil ľudí nielen svojou úprimnosťou, ale aj ľahkým jednaním s nimi v otázke desiatkov.

V roku 1656 sa presťahoval do Dartmouthu, hoci jeho zárobky boli oveľa vyššie. Po prijatí zákona o uniformite (1662) bol vylúčený, ale naďalej súkromne kázal, až kým ho zákon o piatich míľach nevyhnal z Dartmouthu. Zostal však čo najbližšie k nemu, presťahoval sa do Slaptonu vzdialeného päť míľ a každú nedeľu dvakrát kázal všetkým, ktorí prišli, medzi ktorými bolo mnoho jeho starých farníkov. Po udelení odpustkov v roku 1671 sa vrátil do Dartmouthu a pokračoval v službe aj po tom, ako mu bola táto sloboda odňatá. Nakoniec sa musel presťahovať do Londýna, cestoval po mori a len o vlások unikol stroskotaniu v búrke, ktorá vraj ustala ako odpoveď na jeho modlitby. Keď zistil, že v Dartmouthe bude v bezpečí, vrátil sa tam a po nociach sa stretával so svojimi ľuďmi vo svojom dome, až kým mu v roku 1687 po uvoľnení trestných zákonov nepostavili dom na stretávanie. Tesne pred svojou smrťou pôsobil ako moderátor na stretnutí disidentských kazateľov, ktoré sa konalo v Topshame. Zomrel náhle na ochrnutie v Exeteri 26. júna 1691 a bol pochovaný na dartmouthskom cintoríne. Wood trpko komentuje násilie jeho disentu. (wikipedia.org)