Hodnotenie:
Kniha Allison Finkelsteinovej poskytuje dobre preskúmaný a informatívny opis prínosu žien počas prvej svetovej vojny. Zdôrazňuje dôležitosť uznania ich úloh a vplyvu ich obhajoby uprostred mužského naratívu o vojnových pamiatkach. Práca otvára možnosti pre ďalšiu historickú analýzu týkajúcu sa spôsobu pripomínania udalostí a potenciálnej straty pamäti spojenej s týmito formami.
Výhody:⬤ Dobre preskúmaná a informatívna
⬤ čitateľná a pútavá
⬤ vypĺňa dôležitú medzeru v historickej analýze
⬤ vyzdvihuje prínos žien a ich úsilie o uznanie ako veteránov
⬤ nabáda k uvažovaniu o rôznych formách pripomínania a ich dôsledkoch pre historickú pamäť.
Recenzia neuvádza žiadne konkrétne nedostatky alebo obmedzenia knihy, čo môže naznačovať nedostatok kritického pohľadu na jej obsah alebo podanie.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Forgotten Veterans, Invisible Memorials: How American Women Commemorated the Great War, 1917-1945
Skúma prelomovú úlohu, ktorú zohrali americké ženy pri uctení pamiatky tých, ktorí slúžili a obetovali sa v prvej svetovej vojne
V knihe Zabudnutí veteráni, neviditeľné pamätníky: Allison S. Finkelsteinová tvrdí, že americké aktivistky považovali svoju vlastnú verejnoprospešnú činnosť a obhajobu veteránov za rovnako významné a účinné formy spomienky ako iné, tradičnejšie formy spomienky, napríklad pamätníky. Finkelsteinová používa termín "veteranizmus" na opis zastrešujúcej filozofie týchto žien, že podpora, pomoc a starostlivosť o tých, ktorí slúžia, musia byť hlavným záujmom amerických občanov, občianskych skupín a vlády v povojnovom období. Tieto ženy však nevyjadrovali svoje názory výlučne prostredníctvom podpory veteránov vojenskej služby úzko definovanej ako skupiny zloženej prevažne z mužov a len niekoľkých žien. Skôr definovali ako veteránov každého, kto počas vojny slúžil alebo sa obetoval, vrátane žien, ako boli ony samy.
Tieto veteránky boli presvedčené, že najvhodnejším typom povojnovej spomienky sú projekty zamerané na ľudí, ktorí slúžili a obetovali sa. Vášnivo sa zasadzovali za pamätníky, ktoré by mohli pomôcť žijúcim veteránom a rodinám zosnulých členov služby v čase, keď sa doma i v zahraničí prudko rozbehla výstavba povojnových pamätníkov. Finkelsteinová tvrdí, že odmietaním alebo prispôsobovaním tradičných pamätníkov alebo prijímaním aspektov hnutia budovania živých pamätníkov veteránky stavali do centra svojho spomienkového úsilia osud všetkých veteránov. Ich projekty zahŕňali rozmanité skutky služby a obhajoby v prospech ľudí, ktorých považovali za veteránov, a ich rodín, keďže sa usilovali vtesnať americké memoriálne tradície do svojej filozofie. Tieto ženy sa tak stali priekopníčkami relatívne novej formy pripomínania si pamiatky, ktorá ovplyvnila americkú prax pripomínania si, podnietila Američanov k prehodnoteniu ich prístupu a poskytla nové definície toho, čo predstavuje pamätník. Týmto procesom posunuli smerovanie americkej praxe, hoci ich metódy memorializácie nedosiahli také široké prijatie, ako dúfali.
Kniha Zabudnutí veteráni, neviditeľné pamätníky je starostlivo preskúmaná, využíva málo preskúmané zdroje a reinterpretuje tie známejšie. Okrem slov a záznamov samotných žien Finkelsteinová analyzuje kultúrnu krajinu a efemérne projekty, aby zrekonštruovala dôkazy o ich vplyve. Čitatelia lepšie pochopia, ako americké ženy podporovali armádu zvonku, skôr než mohli naplno slúžiť zvnútra, a to najmä prostredníctvom akčných metód pripomínania, ktoré sú o to aktuálnejšie aj dnes.
