Hodnotenie:
Kniha poskytuje podrobný prieskum avantgardnej umeleckej scény v 60. a 70. rokoch v New Yorku so zameraním na Tonyho Conrada a jeho interakcie s inými významnými umelcami. Ponúka vedeckú analýzu aj rozsiahle informácie o rôznych osobnostiach, ktoré oslovia tak nováčikov, ako aj tých, ktorí scénu poznajú. Štýl písania je však náročný a nemusí vyhovovať čitateľom, ktorí hľadajú priamočiare historické opisy.
Výhody:⬤ Ponúka cenný pohľad na tvorbu a myšlienky Tonyho Conrada a ďalších newyorských umelcov 60. a 70. rokov
⬤ bohatý na informácie a analýzy, vhodný pre nových aj znalých čitateľov
⬤ nabáda k ďalšiemu skúmaniu avantgardného umenia.
⬤ Ťažko sa číta kvôli zložitému a filozofickému štýlu písania
⬤ môže čitateľa zahltiť množstvom prezentovaných informácií
⬤ nie je ideálny pre tých, ktorí hľadajú jednoduchú históriu.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Beyond the Dream Syndicate: Tony Conrad and the Arts After Cage
Skúmanie kolaboratívnych interakcií Tonyho Conrada ako vodiaceho prvku, pomocou ktorého sa skúmajú súvislé siete a diskurzívne prepojenia v umení 60. rokov.
Tony Conrad významne ovplyvnil kultúrny vývoj od minimalizmu po undergroundový film, "konceptuálne umenie", postmodernú apropriáciu a najsofistikovanejší rock and roll. Tvorca "štrukturálneho" filmu The Flicker, spolupracovník Jacka Smitha na filmoch Flaming Creatures a Normal Love, stúpenec radikálneho anti-artu Henryho Flynta, člen Theatre of Eternal Music a prvej inkarnácie The Velvet Underground a raný spolupracovník Mikea Kelleyho, Tonyho Ourslera a Cindy Sherman, Conrad sa vymykal kanonickým dejinám. Napriek tomu sa Beyond the Dream Syndicate nehlási ku Conradovi ako k významnej, ale nedostatočne uznávanej postave.
Kniha, ktorá nie je ani monografiou, ani sociálnou históriou, si berie Conradove kolaboratívne interakcie ako vodiacu niť, pomocou ktorej skúma súvislé siete a diskurzívne prepojenia v umení 60. rokov.
Takýto prístup zároveň osvetľuje a odcudzuje súčasné chápanie tohto obdobia, prekresľuje mapu cez hranice médií a štýlov, aby odhalil konštitutívnu hybridizáciu v základoch umeleckého vývoja desaťročia. Toto skúmanie Conrada a jeho prostredia presahuje rámec prezentácie relatívne prehliadaného diela a mapuje viaceré sporné režimy moci, ktoré boli súčasne v hre počas kľúčového momentu 60. rokov 20.
storočia. Od zvrchovanej autority, na ktorú sa odvolávala Youngova hudba, cez "paranoidnú" politiku Flynta až po imanentnú kontrolu modelovanú Conradovými filmami - každý skúmaný avantgardný projekt odhaľuje investíciu do konkrétnej štruktúry moci a odporu a poskytuje pohľad na rozmanitosť umeleckých a politických stávok, ktoré naďalej definujú našu dobu.
