Recenzie čitateľov
Zhrnutie:V knihe Michaela O'Hanlona „Beyond NATO“ sa skúma európska bezpečnosť a vzťah medzi NATO a Ruskom a navrhuje neutrálny postoj niektorých štátov. Prináša dôležité postrehy týkajúce sa stabilizácie vzťahov, ale čelí kritike za potenciálne opakovanie a prílišné zameranie na ruskú perspektívu.
Výhody:Ponúka cenný pohľad na východoeurópsku bezpečnosť a navrhuje potenciálne stabilizačnú neutralitu pre niektoré štáty. Poskytuje pohľad na historický kontext rozširovania NATO a jeho dôsledky, čím sa stáva relevantným vo svetle súčasného geopolitického napätia. Písanie je stručné a predkladá pragmatické riešenia.
Nevýhody:Analýza sa môže zdať opakovaná a mohla byť zhrnutá stručnejšie. Niektorí čitatelia ju považujú za príliš zameranú na ruskú perspektívu, chýba v nej dostatočná kritika ruských krokov a paranoja voči NATO. Existujú obavy o uskutočniteľnosť navrhovaného prístupu neutrality v súčasnom ruskom režime.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Beyond NATO: A New Security Architecture for Eastern Europe
Obsah knihy:
Michael O'Hanlon v tomto novom dokumente Brookings Marshall Paper tvrdí, že teraz je čas, aby západné krajiny rokovali o novej bezpečnostnej architektúre pre neutrálne krajiny vo východnej Európe s cieľom stabilizovať región a znížiť riziko vojny s Ruskom. Je presvedčený, že rozširovanie NATO už zašlo dosť ďaleko.
Základnou koncepciou tejto novej bezpečnostnej architektúry by bola trvalá neutralita. Príslušné krajiny spoločne tvoria rozčlenený oblúk od najsevernejšieho cípu Európy až po jej juh: Fínsko a Švédsko; Ukrajina, Moldavsko a Bielorusko; Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan; a nakoniec Cyprus a Srbsko, ako aj prípadne niekoľko ďalších balkánskych štátov. Diskusia o novom rámci by sa mala začať v rámci NATO, potom by mali nasledovať rokovania so samotnými neutrálnymi krajinami a následne formálne rokovania s Ruskom.
Nová bezpečnostná architektúra by si vyžadovala, aby sa Rusko, rovnako ako NATO, zaviazalo pomáhať pri udržiavaní bezpečnosti Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska a ďalších štátov v regióne. Rusko by muselo overiteľným spôsobom stiahnuť svoje jednotky z týchto krajín; potom by sa zrušili príslušné sankcie voči Rusku. Neutrálne krajiny by si zachovali právo zúčastňovať sa na multilaterálnych bezpečnostných operáciách v rozsahu porovnateľnom s tým, aký bol v minulosti, a to aj na operáciách, ktoré by mohlo viesť NATO.
Mohli by sa považovať a označovať za západné štáty (alebo čokoľvek iné). Ak by si to Európska únia a oni sami v budúcnosti želali, mohli by vstúpiť do EÚ. Mali by úplnú suverenitu a sebaurčenie v každom zmysle slova.
Ale NATO by sa rozhodlo nepozvať ich do aliancie ako členov. V ideálnom prípade by tieto národy samy podporili a presadzovali túto koncepciu ako praktickejší spôsob zaistenia svojej bezpečnosti než súčasná situácia alebo akákoľvek iná pravdepodobná alternatíva.
